Kapela Mallephyr vznikla v roku 2013 a po
vydaní dema rok na to chalani neváhali a v októbri roku 2016 prišla táto
česká úderka s debutovým albumom Assailing the Holy. Nahrávka s čiernobielym
obalom s hororovo-mytologicky ladeným výjavom na fronte je skutočne
čerstvá. Tak sa poďme pozrieť či Mallephyr právom platia za jeden
z najväčších objavov tamojšej scény.
Kapela produkuje mix death a black metalu, nie
však žiadny primitive na štýl Teitanblood. Skôr taký mix moderného, miestami
disharmonického black metalu, aký predstavujú novšie nahrávky kapely Mayhem
alebo posledné diela už zaniknutých amerických Averse Sefira na strane jednej,
s deathmetalovými prvkami (spôsob rifovania, využitie growlovaného vokálu,
technické bicie) na strane druhej. V skladbe číslo štyri sa dokonca mihne
štýl bubnovania typický pre starý švédsky death metal ako Entombed či
Dismember. To, že časť kapely začínala v deaththrashových vodách, je
rozhodne počuť. Hudba beží predovšetkým v rýchlych tempách, a keď sa
Mallephyr poriadne rozbehnú, vzdialene mi pripomínajú holandských militantov
Sammath.
Nie všetko je tu však o paľbe a priestor
dostávajú aj pasáže v stredných tempách. Schopnosť pohrať sa
s dynamikou skladieb oceňujem. Rýchle, agresívne pasáže tak dostanú väčšiu
šancu vyniknúť ako pri nahrávkach, ktoré od začiatku po koniec znejú ako
príklepová zbíjačka. Ako som však naznačil, to nie je problémom Assailing the
Holy. To všetko s tvrdým, ale primerane štýlu čistým a čitateľným
zvukom. K zvolenému štýlu sa hodia aj primerané technické schopnosti a v prípade
Mallephyru o nich vôbec nemožno pochybovať. To dokazujú aj záznamy zo
živých vystúpení, kde kapela ide píla. Možno vokály by mohli byť výraznejšie
alebo zaujímavejšie frázované. Aspoň však spevák občas príde s tradičným
Umf!, za aké by sa nemusel hanbiť ani Tom Warrior. Texty sú tiež tak tradično
nihilisticko-deštrukčno-nenávistné. Protináboženský sentiment o ničení
nevinných je v tomto kontexte trochu úsmevným momentom.
Na Assailing the Holy sa striedajú dlhšie skladby,
kde sa Mallephyr pohrali so striedaním temp a štruktúrou piesní s krátkymi,
priamočiarymi vypaľovákmi (skladby 2, 4 a 7), ktoré poriadne nepresahujú
hranicu dvoch minút. Istým nedostatkom dlhších skladieb z môjho pohľadu je
fakt, že žiadna nedosiahne nejaký výrazný vrchol. To bude asi aj najvýraznejším
nedostatkom albumu vôbec. Zďaleka mu nechýbajú dobré hudobné nápady, ale pre
znalých štýlu chýbajú nejaké skutočné prekvapenia. Asi najzaujímavejšia mi
prišla siedma „Crushing the Paradise, Destroying the World“ (jedna
z krátkych piesní) a veľmi dobrý je aj koniec záverečnej „A Hymn to the Darkest Horizont“.
Pomerne krátky album trvajúci necelých 35 minút, tak nielen nedáva šancu nudiť,
ale ešte aj navyše vygraduje na svojom konci.
Aby som prešiel k záverečnému verdiktu,
Mallephyr si zaslúžia pozornosť fanúšikov trochu modernejšie poňatého black
metalu, ktorým nevadí nejaká prímes deathu. Kapela si svojim debutom nastavila
latku naozaj slušne vysoko, aby sa však dostala do prvej ligy, tak bude predsa
treba odstrániť čosi z tej vyššie naznačenej rezervy v hudobnej
invencii. Predsalen je konkurencia v tomto štýle nabitá veľkými menami,
ktoré tiež ovládajú svoje nástroje a dokážu vyprodukovať nahrávky
s perfektným zvukom. Osobne by som do budúcnosti porozmýšľal aj nad
zlepšením textovej stránky. Spočítané, podčiarknuté, Assailing the Holy sa
podľa skromného názoru tohto recenzenta nachádza tak na hranici nadpriemeru
a veľmi dobrého. Vzhľadom na to, že ide o debut, prikláňa sa
k vyššiemu hodnoteniu. Už len test časom odpovie či bolo toto hodnotenie
primerané a či prísľuby dané v Assailing the Holy splnia Mallephyr
pri ďalších nahrávkach. Kvalitu ich živých vystúpení si budeme môcť budúci rok
overiť na ich vystúpení s kapelou KZOHH, kde inde ako v Banskej
Bystrici.
Hodnotenie: Veľmi dobré
Napísal: N. KH.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára