piatok, 4. augusta 2017

Opustil nás Wolkogniv (Folkingrimm Art)



S ľútosťou vám oznamujeme, že 1. augusta zomrel na následky zlyhania srdca (po vrodenej srdcovej vade) náš kamarát Samuel Čársky známy ako Wolkogniv z Folkingrimm Art. Vo veku 31 rokov bol neoddeliteľnou súčasťou slovenskej ako aj európskej pagan black metalovej scény. Jeho talent a cit pre umenie sprevádzala grafika mnoho kapiel a projektov, pre ktoré tvoril. Grafiku a design, ktoré stvoril si môžete pozrieť na jeho stránke, alebo metal-archives profile uvedenom vyššie.

Bol to náš kamarát a pri Bes webzine stál od začiatku, prvú grafika a design, ktoré stvoril boli jeho rukou a podieľal sa aj na neskoršom designe, ktorý používame teraz. Taktiež logo Bes a našej koncertnej organizácie Noc Besov boli dielami jeho talentu a umu. Nikdy nezabudneme, odpočívaj v pokoji Wolko!

Wolkogniv bol okrem grafickej práce aj členom slovenskej pagan/black metalovej kapely Krajiny Hmly, s ktorou sme nedávno robili rozhovor. Jeho odkaz ostane v domácej scéne naveky.



štvrtok, 3. augusta 2017

Vital Remains po prvý krát na strednom Slovensku!



Počas letných augustových dní je klubových akcií pomenej no v stredu 23. Augusta bude v banskobystrickom Rock klube Tartaros sviatok pre priaznivcov death metalu. Do klubu totižto zavíta americká death metalová legenda VITAL REMAINS. Od roku 1988 až do dnešných dní koncertne aktívna zostava okolo Tonyho Lazara príde spustiť poriadnu death metalovú smršť a nezaobíde sa to ani bez bubeníckeho mága Eugena Ryabčenka.

Po boku Vital Remains si zahrajú tiež dve slovenské kapely. Jednou z nich je v našich vodách dobre známa death/black metalová formácia INFER a druhou bude mladé zoskupenie z Revúcej – BLOODY REDEMPTION, ktorým akurát vyšiel debutový album „Infected Minds“.

Ako špeciálny hosť večera sa predstavý stoner doom metal z Litvy HELLHOOKAH. Litovská dvojica, hrajúca doom metal v štýle Black Sabbath sa na Slovensku predstaví vôbec po prvý krát.

Kde: Rock klub Tartaros, Námestie SNP 5, Banská Bystrica
Kedy: 23. 8. 2017
Začiatok: 19:00

Vstupné:  v predpredaji: 14€ (priamo v klube, alebo na mail: booking@tartaros.sk), Vstupné na mieste: 17€

pondelok, 31. júla 2017

Inferno ako support Mayhemu na turné!

Inferno bolo prizvané aby sa s Dragged Into Sunlight pridalo k ďalšej časti turné Purgatorium Europae, v rámci ktorého Mayhem kompletne zahrajú svoju prvotinu De Mysteriis Dom Sathanas. Inferno vystúpi na koncertoch v Nemecku, Rakúsku a Francúzsku v rozmedzí od 29.9. do 9.10. Prvá možnosť pre domácich fanúšikov vidieť Inferno naživo je však už 16.9., kedy kapela bude vystupovať na slovenskom festivale Beneath the Ancient Ruins spolu s Netherbird, Raventale či Infer. 


piatok, 28. júla 2017

Carach Angren - Dance And Laugh Amongst The Rotten (2017)

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt carach angren dance and laugh

Myslím si, že pre mnohých názov Carach Angren nie je neznámou. Za svojich 14 rokov pôsobenia sa im podarilo vybudovať si dobré meno. A niet sa čomu čudovať, je to kapela s originálnym zvukom a koncepčným zameraním, ktorá, dovolím si tvrdiť, nemá na scéne obdobu stojacu za zmienku. Dance And Laugh Amongst The Rotten je v poradí piaty album od tohto holandského orchestra, ktorý uzrel svetlo sveta vďaka Season of Mist a my sa pozrieme do akej miery dokáže obstáť popri ich predchádzajúcich úspešných nahrávkach.

Carach Angren sú známi svojou hororovou tématikou, vďaka čomu sa etablovalo aj označenie ich žánru ako „horror metal“, aby sme si však vedeli viac predstaviť ich zvuk, tak sa prikloním skôr k tradičnejšiemu označeniu, ktorým je v zásade orchestrálny black. Zdôrazňujem v zásade, pretože či sa ešte stále dajú označiť ako black metal je predmetom polemiky, ale to bližšie rozvediem neskôr. Každý album Carach Angren má svoj unikátny koncept a svojský spôsob prerozprávania daného konceptu. To je niečo, čo oceňujem na Dance And Laugh Amongst The Rotten, nakoľko s týmto albumom sa opäť vrátili k starej, pre nich tak typickej „duchárine“, s ktorou začínali. Nejde ani tak o moje osobné preferencie vrámci hororového žánru, ako skôr o to, že tajomnú atmosféru prekliatych miest sa im darí vyjadriť lepšie ako napríklad v prípade predchádzajúceho albumu This Is No Fairytale, ktorý rozprával príbeh o sériovom vrahovi. Čo sa konceptuálnej stránky týka však neoceňujem inú vec a tou je spôsob stavania daného konceptu. Malý diskografický exkurz: prvé dva albumy boli založené na skutočných legendách a mýtoch – napríklad prvý album sa venoval prekliatej dedine Lammendam, druhý Bludnému Holanďanovi – ďalšie dva albumy boli originálne koncepty vypracované kapelou. V oboch prípadoch však bol jeden album jeden príbeh. Dance And Laugh Amongst The Rotten nemá jednotný príbeh alebo jednotný koncept, je to spleť rôznych legiend, pričom narozdiel od predchádzajúcich albumov, kde platila rovnica album = legenda, teraz platí pieseň = legenda. Napríklad pieseň „Charles Francis Coghlan“ je o legende o danom Charlesovi, ďalšia pieseň „Blood Queen“ je o legende o Krvavej Mary a tak ďalej. Čo sa snažím povedať je to, že zvolili menej hĺbkový pohľad na dané príbehy a rozhodli sa namiesto románu napísať poviedkovú zbierku. Čo je škoda, lebo je to na úkor „storytelling-u“. Albumy Carach Angren boli ako muzikály – ak si chcel človek užiť ich nahrávku v jej plnom potenciály, tak si to musel vypočuť od prvej sekundy až do poslednej. Teraz na tom nezáleží.  Taktiež upustili od ich tradičného teatrálneho intermezza, ktoré sa nachádzalo vždy niekde uprostred albumu, schmatlo poslucháča za pačesy a hodilo ho rovno do hĺbky ponurej, tajomnej atmosféry albumu. Boli založené spravidla na čisto orchestrálnom pozadí a dramatickej výprave speváka. Neskutočne som si každú tú pieseň užíval, pre mňa to bol vrchol budovania atmosféry. Človek sa cítil ako v divadle. Na Dance And Laugh Amongst The Rotten niečo také nevidíme.


Hudba Carach Angren poslednou dobou začala viac a viac upúšťať od black metalu ako takého, čo však nemusí nevyhnutne znamenať chybu, píšem to ako holý fakt. Je to stále tvrdá hudba, oscilujúca medzi strednými a rýchlymi tempami, pretkaná orchestráciami, vrieskaním a agresívnymi gitarami, čo ma privádza k niečomu, čo mi na Carach Angren vždy vadilo: gitary by mali mať hutnejší zvuk! Sú príliš „úzke“ a často v celkovom mixe až zanikajú. Vždy som si predstavoval, ako parádne by mohol Carach Angren znieť, keby ich gitary hučali napríklad ako Dimmu Borgir (Dimmu uvádzam preto, že ich hudba je v zásade príbuzná). Tí, keď udreli do gitár, tak poslucháčom pukli hlavy, pri Carach Angren sa poslucháči nevyhnú pocitom, že by mohli zhutniť. Carach sú výborní hudobníci, to každý musí ihneď počuť a každým albumom sa ich technika zlepšuje. Z albumu na album je badateľný technický progres, hudba je komplexnejšia, zložitejšia, kvalitnejšia. Neznamená to však, že aj „lepšia“. Obrovský skok bolo vidieť napríklad pri predchádzajúcom albume This Is No Fairytale, kde sa hudba skutočne posunula o veľký krok vpred: nápady, skladba, zložité rytmy...  ale celkovo album neznel lepšie. V prípade daného albumu ten pokrok vynulovali tým, že sa rozhodli prerozprávať príbeh veľmi podrobne (človek by si mohol prečítať iba texty v booklete a bavilo by ho to, lebo to bol v praxi príbeh s rozprávačom, priamou rečou a všetkým, čo k tomu patrí) a niečo také napasovať do hudby nie je ľahká úloha, ak je to vôbec možné. Výsledkom bolo djentové frázovanie kde-úder-gitary-tam-veršeprípadnecelá-strofa,  ktoré niekedy bolo rozbité až na hranicu počúvateľnosti. Na Dance And Laugh Amongst The Rotten je zas ich hudobný pokrok vynulovaný... vlastne ani neviem presne čím, možno práve tým iným prístupom ku konceptu. A nepochybne aj množstvom zopakovaných motívov, ktoré sme mohli počuť už na predchádzajúcich albumoch. Orchestrácie znejú veľmi, skutočne veľmi podobne ako na This Is No Fairytale a dokonca aj niektoré konkrétne lyricko-vokálne motívy v skladbách sú opakované dookola:

„His soul torn asunder by the horrors of war
One carrying so much death will soon care for life
(vysokým výkrikom) NO MOOOORE!!!“
                                                               -        Bitte tötet mich (Where The Corpses Sink Forever)
Alebo:
„The serial killer shackles the boy to the floor
Upon the sign of the witch
The children scream:
(vysokým výkrikom) NO MOOOORE!!!“
-        Possessed by a Craft of Witchery (This Is No Fairytale)

A tentokrát:
„A shape appears in the mist
And throws her to the floor
The child, now floating in the air
She screams:
(vysokým výkrikom) NO MOOOORE!!!“
-        Blood Queen (Dance And Laugh Amongst The Rotten)

Carach Angren patrí medzi moje srdcovky, ale každým albumom sa akoby v tomto rebríčku posúval nižšie. Hudba je to stále dobrá, nápaditá, prepracovaná, ale vytráca sa z toho ten duch (ha-ha). Je to už „len hudba“, nie ten tajomný, strašidelný príbeh, ktorý musíš počúvať od začiatku po koniec. Kde sú tie časy, keď pri počúvaní albumu Lammendam mal človek pocit, že sa prechádza prekliatou dedinou, kde na každom rohu číha duch mŕtvej nevesty, či pri Death Came Through a Phantom Ship, čo znelo ako nemŕtvy Alestorm, poslucháč priam cítil vôňu mora a dostával morskú nemoc. Atmosféra, z ktorej išiel mráz po chrbte? Ku komickému cover artu ako z nejakého albumu grindcore-ovej kapely v prípade tejto nahrávky sa radšej nejdem ani vyjadrovať.  

Dance And Laugh Amongst The Rotten je na pomery symfonického/orchestrálneho extrémneho metalu veľmi dobrý album, ale na pomery Carach Angren to nie je nijaké zlepšenie, posun vpred, či aspoň uspokojujúce dielo, inými slovami: je to horšie než predchádzajúce nahrávky. Keby to nebol úplne čerstvý album, tak poviem, že dúfam, že ma čoskoro milo prekvapia. Žiaľ, teraz mi ostáva sa len vyrovnávať s menším sklamaním, obohrávať to dookola a dúfať, že si k tomuto albumu vypestujem vzťah.

Hodnotenie: Nadpriemer
Napísal: B. 

štvrtok, 27. júla 2017

Hmla v roku 2006 (Ep Presence + Ep Mdlosci)


Píše šiesty rok nového milénia a v poľskej black metalovej scéne sa objavujú prvé dva EP albumy od kapely Mgla. V tom čase je pravdepodobne ešte málo duší čo zakopne o túto bandu, no v európskom black metalovom undergrounde patrí Poľsko od deväťdesiatych rokov medzi špičku. V tom roku sa vezie na svojej vlne Behemoth, to ešte však nik netuší do akých výšok vystrelí hmla od našich severných susedov. EP albumy PresenceMdlosci vychádzajú v tom istom roku s odstupom deviatich mesiacov a počuť na nich značný rozdiel v produkcii a zvuku nahrávky. Priznám sa, že v tom čase som Mglu nezachytil ani ja a tieto nahrávky človek začal počúvať retrospektívne po tom ako si väčšina z nás pustila o dva roky neskôr album Groza.

Prelomovou nahrávkou je jednoznačne hneď prvý full album Groza, no práve jeho predchodca EP Mdlosci je pravdepodobne to čo vyformovalo zvukovú podobu neskorších nahrávok. Zvuk síce ostal surový a reálny predovšetkým u bicích ako to bolo na EP Presence, tie však už na Mdlosci nahrával Darkside. Na Presence je ešte za bicími ešte Daren a rozdiel v bubeníkovi je mierne badateľný. Kým Daren na všetkých troch skladbách Presnece I-III ide prevažne pomalé až stredné tempo na Mdlosci už Darkside sype poriadne blastbeaty a činela ide vyskočiť zo stojanu – to predovšetkým v druhej skladbe Mdlosci II. Ako som už spomenul rozdiel je markantný vo zvuku pretože na Presence sa nahrávka drží v zašumenejšom a zvuk a ostrejšom zvuku, na ktorý sme boli zvyknutí skôr zo starších albumov Darkthrone alebo Nargaroth, z Poľskej scény bol na tom veľmi podobne Szron. S dvoma skladbami EP Mdlosci prichádza zmena zvuku, ktorý je hutnejší a viac zvukového priestoru sa dostáva basovým linkám. Rytmické a melodické gitary, ktoré sa spájajú do jedného atmosferického celku sú predohrou toho čo bude charakterizovať túto kapelu aj na ďalších albumoch. Lead gitara má neustále vedúcu linku s vyhrávkou, ktorá sa cyklicky opakuje za podmazu druhej gitary a basy ( basgitara dostáva zvukovo a technicky ešte lepšiu podobu na Groze). Z tohto obdobia rozpoznávame gitarové umenie Mikolaja aj v ďalšej kapele, kde sa podieľal na gitarových linkách Kriegsmaschine. Hudobne rovnako tajomné, obskúrne a priťahujúce podivné indivíduá.


Hmla sa svojím v podstate jednoduchým gitarovým prístupom a vynikajúcimi bicími začala pomaly vynárať z undergroundu a štúdiového projektu sa pomaly stáva zásadná formácia súčasnej black metalovej vlny. Mgla hrá momentálne pomerne často a asi jediné miesto kde by Hmlu nechceli je Očová, pretože tam keď ide hmla hore kopcom, začnú po nej ľudia hádzať kamene.



Napísal: S.



streda, 26. júla 2017

More // than // fest 2017

Návrat More than festu iste privítalo mnoho fanúšikov tvrdej hudby. Kedysi jediný open air festival zameraný na metalovú muziku na Slovensku sa pred pár rokmi rozhodol znovu prihlásiť k slovu a konkurovať tak zabehnutému Gothoom-u, ktorý je zameraný skôr na extrémnejšie a viac UG odnože ťažkého kovu. Organizátori MTF stavili na istotu a pozvali do Zvolenskej Slatiny známejšie mená a rozmanitejšie žánre (od punku až po black metal). Inak tomu nebude ani tento rok. Lokácia festivalu zostáva rovnaká, ako pred rokom a taktiež nebudú chýbať známejšie mená. 
Keďže tento webzine je zameraný na black a pagan scénu, rozhodli sme sa vypichnúť Vám tipy, na kapely z festivalového line-upu. Zo severu príde na drakkaroch headliner festivalu - Amon Amarth. Kapela vydala minulý rok album Jomsviking, takže ak ste ho ešte nevypočuli, v auguste máte možnosť - naživo.

Black metalových nadšencov zase môže potešiť potvrdenie kapely Dark Funeral, ktorá má na konte, podobne ako Amon Amarth, tiež album z minulého roka (Where shadows forever reign).  

No a potom svoju účasť potvrdili aj dve kapely, ktoré budú oslavovať svoje 25 a 15 ročné fungovanie. Bergenský Gorgoroth a ruská Arkona snáď pripravia k tejto príležitosti niečo špeciálne a oslava ich dlhého fungovania bude veľkolepá.

Mytológia bola vždy úzko spätá s pohanstvom, a to aj čo sa týka gréckej pôvodnej viery, preto sa nedá nespomenúť aj Fleshgod Apocalypse, ktorí sa predstavia so svojím teatrálnym, no zato veľmi štýlovým javiskovým výstupom. 


Takže kde sa vidíme?

More Than Fest No. 7, Zvolenská Slatina, futbalové ihrisko

Kedy?

17-19.8. 2017

Koľko dukátov za vstup?

-> "Tu" <- sa dozvieš, aj objednáš! 

A je aj na facebooku udalosť?
Je! Tuto -> "klikni" <-

Line-up?

Štvrtok 17.8.: 

DARKTRIBE (FR)
QUEENMANIA (SK//CZ),
ALKEHOL (CZ), 
HORKÝŽE SLÍŽE (SK), 
FIREWIND (GR), 
FLESHGOD APOCALYPSE (IT), 
STEVE HARRIS BRITISH LION (UK), 
OVERKILL (USA)

Piatok 18.8.: 
TRISTANA (SK), 
FISHFACE (SK) , 
AINT (SK), 
EUFORY (SK), 
BASTARD (CZ), 
CALIBER X (SK), 
RAMCHAT (SK), 
SYMFOBIA (SK), 
SIGNUM REGIS (SK),
ARKONA 15th anniversary (RU), 
DARK FUNERAL (SWE), 
MASTERPLAN (GER), 
POWERWOLF (GER), 
PAIN (SWE),
EDGUY 25th anniversary (GER)

Sobota 19.8.: 
ATARAXIA (SK), 
RAVENCLAW (SK), 
MIDNIGHT SCREAM (SK), 
5RAND (IT),
DRAGONY (AU), 
DRAGONHAMMER (IT), 
CIVIL WAR (SWE), 
INSOMNIUM (FIN), 
TIMO TOLKKI BAND (FIN-GRE),
AMON AMARTH (SWE), 
GORGOROTH 25th anniversary (NOR)
KOBRA AND THE LOTUS (CAN), 
WINTERSUN (FIN)



pondelok, 24. júla 2017

Juodvarnis - Mirusio Žmogaus Kelione (2016)



Pobaltská Litva je v našich končinách kultúrne neznámym pojmom a ľudia o tejto krajine majú minimálne povedomie, teda pokiaľ si ju nepomýlia s Lotyšskom a trafia ju na mape. Metalová hudba je na Pobaltí obľúbená a objavovať kultúru, históriu a hudobné skupiny tohto kraja patrí medzi moje koníčky. Dnes to teda bude metalová, konkrétnejšie melodic pagan metalová záležitosť, ktorá sa mi ndávno dostala do rúk. Ide o mladú zostavu z Vilniusu s názvom Juodvarnis, čo v preklade znamená „čierny havran“. V rukách držím ich v poradí druhý album Mirusio Žmogaus Kelione, ktorý si vydali sami. Hneď na úvod sa zastavím pri tomto fakte, pretože ich debutový album Šauksmai iš Praeities (2014) vydal celkom dobre známy ruský label DerSchwarze Tod. Debutový album mám vcelku napočúvaný a hodnotil by som ho nadpriemerne, niečo na štýl modernejšieho Obtestu.

Mirusio Žmogaus Kelione teda prichádza o dva roky neskôr vo vlastnom náklade so šiestimi skladbami a takmer trištvrte hodiny hrania. Ak by sme na začiatok chceli charakterizovať štýl, ktorý mladí Litovci hrajú, budeme sa pohybovať niekde medzi melodickým pagan metalom a modernejšími metalovými prvkami. Cover art a booklet sú vkusne štylizované kresbami, ktoré majú symbolicky spájať texty s výtvarným spracovaním. Na každej stránke je text piesne aj s jeho anglickým prekladom. V tomto bode musím poznamenať ešte fakt, že textová náplň, ktorá bola na  debutovom albume prestúpená mytologickou a historickou tematikou, no na druhom albume ju vytlačila viacmenej filozoficko-sentimentálne vyjadrenie autora.

Hudobne je album ako som už vyššie spomenul viac melodickým metalom, ktorý by som si netrúfal hodiť do nejakej konkrétnej škatuľky. Striedajú sa tu pomalé pasáže s vysokým tempom a miernym pagan metalovým feelingom. Jedným z najviac dominujúcich prvkov je vokál a gitarové melódie. Um skladať zaujímavé gitarové linky je evidentný a cítiť v ňom inšpiráciu melodického death metalu, občas ma pri nich napadá meno Wintersun (pri prvom albume to bol Obtest). Druhým melodickým prvkom je tiež vokál, ktorý je dominantou albumu a celej kapely, jeho farba však nemusí sedieť všetkým poslucháčom a pri niektorých pasážach cítiť, že ide na doraz. Tu prichádza otázka či práve tento prvok nebude kameňom úrazu na live vystúpeniach.



Hudobne je album konzistetný a nenachádzajú sa na ňom skladby, ktoré by sa rozchádzali s celkovou koncepciou. Niektoré piesne začínajú pomalým úvodom a neskôr sa pretransformujú do rýchlejšej podoby. Celé by sme si to mohli predstaviť na najlepšej skladbe albumu Ieškojimas – pomalý gitarový úvod bez vokálu, nasleduje nástup v podobe klepačiek bicích a tremolo gitár, jedna hrá melódiu a druhá podmaz. Ak by som mal Juodvarnis prirovnávať ku nejakej kapele asi by som sa radšej zdržal týchto písmen, pretože ich hudba má v sebe skutočne niečo špecificky zaujímavé a prispieva k tomu aj ich rodná reč – litovčina.

Suma sumarum budem konštatovať, že album Mirusio Žmogaus Kelione, je hudobným nadpriemerom, ktorému však k lepšiemu hodnoteniu ešte čosi chýba. Chcelo by to nejaké momenty, pri ktorých si poviete, že to stojí za to a chcete po albume siahnuť znova. Po hudobnej stránke je to kvalitná nahrávka a je vidno, že mladíci hrať vedia. Trochu sa však čudujem faktu, že ak ich prvý album vydal celkom solídne rozbehnutý label v pagan vodách, tak druhý si vydali už sami. Čo je dôvodom tohto rozhodnutia môžeme len hádať. Ak by som mal porovnať obidva albumy Juodvarnis tak prvý mal jednoznačne silnejší pohanský nádych, pričom druhý sa uberá vodami modernejšieho metalu a melodických gitár. Album odporúčam predovšetkým fanúšikom melodickejších záležitostí.

Hodnotenie: Nadpriemer

Napísal: S.