nedeľa 21. januára 2018

Pôvod a význam slova. Historický miniexkurz k pomenovaniu "pohan".



Slovo pohan z anglického "pagan" je v súčasnosti terminus technicus ako v akademickej obci, tak aj v bežnom hovorom štýle, ale predovšetkým v metalovej a neopohanskej komunite. Nuž vidíte už aj na úvod som musel použiť slovo neopohanskej. Poďme si však vysvetliť bližšie odkiaľ máme toto slovo, čo vlastne vyjadruje a ozrejmiť jeho používanie.

Na začiatku som uviedol, že pohan je z anglického slova pagan, kde označuje toto slovo človeka, ktorý neverí v semitské náboženstvá, poprípade neznaboh. Ak budeme viac stopovať koreň tohto slova, tak sa dopracujeme k latinskému jazyku a výrazu "paganus, - a,um" čo označuje človeka žijúceho mimo mesto, teda jednoducho dedinčana. Ako toto všetko súvisí s predkresťanskou vierou, ktorú má v súčasnosti označovať? To vám prezradí bližšie štúdium historických reálií antického Ríma a latinského sveta.

Každému je istotne dobre známe, že kresťanstvo sa začalo presadzovať na štátnej úrovni poprvýkrát v Rímskej ríši, kde vo svojich začiatkoch bolo "religio illicta" tzv. nedovolené náboženstvo. Jeho strastiplnú cestu až k pozícii štátneho náboženstva tu nebude rozpisovať, nás však zaujíma práve obdobie kedy už zvíťazilo na štátnej úrovni. Stále sme sa však nedostali k onému slovu "paganus" no vysvetlenie základných reálií je tu nezbytné pre pochopenie celého kontextu. Organizácia a život elity samozrejme prebiehal v mestách starovekého Ríma a keďže práve títo ľudia prijali oficiálne kresťanstvo, jeho šírenie sa dialo z mestského a intelektuálneho prostredia. Bežný dedinčan, vidiečan žijúci na periférií nebol tak konfrontovaný s novým náboženstvom, poprípade nie do takej miery ako ľudia v meste. Títo ľudia zachovávali staré predkresťanské zvyky, poprípade mali svoju synkretickú verziu. Ako sme si uviedli vyššie "paganus" je dedinčan a práve tento dedinčan bol ten, kto ešte neprijal krst. Toto slovo v latinčine dostalo teda neskôr druhý význam, a teda človek, ktorý nie je kresťanom a ani židom a vykonáva staré rituály.

Paganus vo všetkých jeho gramatických formách sa počas stredoveku, kedy kresťanstvo prežívalo svoj triumf nad predkresťanským svetom používal ako hanlivé označenie ľudí, ktorí neprijali krst a vykonávali "pohanské" rituály. Stal sa z neho teda zaužívaný termín.

V súčasnej dobe bola postavená otázka niektorými ľuďmi, čo sa venujú vzkrieseniu predkresťanských náboženských kultov, či slovo "pagan" nie je pre nich v skutočnosti urážkou. V tomto prípade môžeme uviesť príklad, ktorý je rovnakého rázu a tým je používanie slova "Indián" pre pôvodných obyvateľov Ameriky, ale ten príbeh určite poznáte.

Napísal: S.

štvrtok 18. januára 2018

Astrofaes - Dying Emotions Domain (1998)


Před nedávnem se mi podařilo za směšná dvě éčka sehnat mcéčko téhle ukrajinské smečky z Charkova (bohužel ne originál z 98., ale o rok mladší druhé vydání u českých Pussy God Records), což bylo také impulzem k sepsání téhle recenze, přestože Dying Emotions Domain brzy oslaví již dvacáté výročí od svého vydání. Želbohům po vydání DVD Live Hate v roce 2009 se existence Astrofaes propadla kamsi do prázdnoty (ačkoli si nejsem jistý proč toho vlastně lituji, poněvadž jejich tvorbu z nynějšího milénia jsem registroval jen málo a těch několik letmých poslechů mne nijak zvlášť nezaujalo) – dopracovat se k důvodům rozpadu se pro mě však stalo nadlidským úkolem nakolik jsem nenašel žádný rozhovor s některým z bývalých členů, který by toto téma dostatečně osvětlil a ukrajinštinou ani ruštinou nevládnu. Dost ale zbytečných řečí, vrhněme se rovnou k jádru pudla.

Astrofaes jsou ve své podstatě velmi syrovým a agresivním black metalem jako mnoho jiných kapel 90. let, ovšem na rozdíl od většiny z nich se jim tento zvuk podařilo obohatit o vlastní invence, díky čemuž se stávají poměrně snadno zapamatovatelnými. Mimo jiné za to můžeme poděkovat produkci, která na jednu stranu podporuje onu syrovost, na straně druhé ale nabízí plný a nanejvýš uspokojující zvuk. Výraznějším prvkem jsou ovšem zajímavé a ne zrovna běžné elementy – zakomponování saxofonu na Path To Burning Space vytvářející úžasnou atmosféru v níž se kloubí blacková brutalita s ponuře deštivým noirem nebo čistý, goticky lazený vokál na Ad Infinitum (Part II) (pro zvídavé – první část se nachází na stejnojmenném demu z roku 1996 a je to… zlo, v pozitivním i negativním smyslu toho slova ve vztahu k hudbě, každopádně stojí za slyšení). To abych zmínil ty nejzapamatovatelnější. Výše zmíněné skladby jsou rovněž těmi, ke kterým se zpětně vracím nejraději.


Celkovou atmosféru téměř nepřetržitě podporují, mírně z úzadí, klávesy v podání Saturiouse vypůjčeného z Nokturnal Mortum a především v Path To Burning Space se skvěle doplňují se saxofonem. Ale i na zbylých kusech přicházejí z výraznými pasážemi aniž by za celou dobu působily jakkoli rušivě.

Další věcí, s níž se Astrofaes vypořádali téměř ukázkově, je cover Necromantical Screams od Celtic Frost. Covery všobecně by podle mě totiž neměly být jen obyčejným přehráním již vytvořené skladby, ale v jistých mezích vlastně vytvořením skladby úplně nové, na níž by byl patrný rukopis dané kapely, ať už po skladatelské, tak zvukové stránce. A já si při nesoustředěném poslechu většinou ani neuvědomil, že na Dying Emotions Domain nějaký cover je, natolik do celého alba zapadl.

Dying Emotions Domain bych sice neoznačil za black metalový klenot a pořád ve mně hlodá neurčitý pocit, že by se něco dalo zlepšit, přesto jsem si k němu vypracoval speciální vztah a i z objektivního hlediska přichází se zajímavými nápady v působivém provedení a nic konkrétního, co bych vytknul mne nenapadá (možná přeci – rozhodnutí psát texty v angličtině mi přijde poněkud zcestné vzhledem k tomu, že pánové ji zjevně příliš neovládají a navíc se tematicky točí kolem pohanství a jeho odkazu, čemuž by slušel spíše rodný jazyk). Každopádně se jedná o desku, která má potenciál ve vašem přehrávači nějakou tu dobu vydržet a ani těch dvacet let jí neubralo na kráse.

Hodnocení: 8.5/10

Napsal: Mythago

English overview

Dying Emotions Domain is first full-lenght album by Ukrainian Charkov-based band Astrofaes. In some ways it is traditional agressive raw black metal release of 90’s but with nice little touches here and there (saxophone in Path To Burning Space for example) which gives the whole album unique atmosphere and thanks to them it’s actual even today. Propably only thing i would change is that lyrics are written in english instead of ukrainian.

nedeľa 14. januára 2018

Pred štrnástimi rokmi zomrel Valfar

Dnes je to presne 14 rokov od smrti zakladateľa a hlavného protagonistu nezabudnuteľnej black metalovej kapely Windir - Valfar, vlastným menom Terje Bakken. Terje sa narodil v obci Sogndal 3. septembra 1978. 




Valfar sám definoval žáner, ktorý tvoril s Windirom ako "sognametal". Jeho hudba bola vo veľkej miere inšpirovaná severskou prírodou, mytológiou a miestom kde sa narodil. Ako 26 ročného ho smrť zastihla v snehovej búrke na ceste do chaty, zomrel 14. januára na následky hypotermie - čo sa považuje za najkrajšiu cestu na druhý svet. Jeho telo našli o tri dni na to ako sa stratil. Jeho hudobná tvorba ostane navždy v pamäti nórskeho black metalu. Spomienkový koncert "Sognametal" odspieval jeho brat Vegard.

Česť jeho pamiatke!


Bialy Vitez a Osterweg s novinkami

Bieloruské neofolk/ambient zoskupenie Osterweg, ktorý ste mali možnosť vidieť na Noci Besov X. vydáva nový album pod ruským labelom Der Schwarze Tod. Celý album si môžete vypočuť na bandcampe labelu práve tu



Druhá novinka je z Poľska - pagan/black/folk metalová skupina Bialy Vitez vypustila čerstvú skladbu s  videoklipom s názvom "Popioly" k pripravovanému albumu. 


štvrtok 11. januára 2018

Black Twilight Circle European Conquest 2018 (27. 1. 2018, Banská Bystrica)

Po prvý krát na Slovensku, a jediný koncert sa uskutoční v Banskej Bystrici v Rock klube Tartaros! Black metalové undergroundové zoskupenie z Californie Black Twilight Circle (BTC), ktoré sa inšpirovalo kultovým francúzskym LLN prinesie svoje 4 kapely na európsku pôdu – Arizmenda, Volahn, Dolorvorte, Blue Hummingbird on the Left (BHL).

Na túto udalosť sa čakalo dlho a jednoznačným ťahákom tejto akcie bude VOLAHN bok po boku ARIZMENDOU. Chaos, uctievanie smrti, depresia sú textovým vyjadrením oboch surových black metalových projektov. Volahn sa však z veľkej časti venuje aj aztéckej mytológii a mysticizmu. Práve týmito témami sa halí celé turné Kalifornčanov s mexickými koreňmi. Špecifický zvuk BTC ocenia predovšetkým black metaloví nadšenci a fajnšmekri. Nečakajte žiadne medové plastické nahrávky od nuclearplastových kapiel. Okrem týchto dvoch projektov sa naživo predstavia aj DOLORVOTRE – poriadne špinavý okultný black metal  a BHL – zhudobnené posolstvo samotného aztéckeho boha Huitzilopochtl.
Ako support sa na Slovenskej časti predstaví domáca zostava PORENUT, ktorí nedávno vydali nové Epčko, tak to vypočuj!
Kedy: 27. 1. 2018 o 19:30
Kde: Rock klub Tartaros, Banská Bystrica
Lístky v predpredaji: 12€ (info: thunderartbooking@gmail.com)
Na mieste: 15€


pondelok 8. januára 2018

Thy Worshiper – Klechdy (2016)



Poliaci ThyWorshiper boli pre mňa roky spojení predovšetkým so svojím debutovým albumom Popiół (Introibo ad Altare Dei). Album, ktorý spájal poľskú black metalovú tradíciu s prvkami melodického švédskeho black/deathu, som mal svojho času napočúvaný odpredu-odzadu. Po debutovom albume si kapela dala deväťročnú pauzu a v roku 2005 vydala druhý album Signum a po ďalšej úderníckej deväťročnici ho nasledoval aj tretí Czarna dzika czerwień. V tom čase som mal ale od kapely pauzu ja a len periférne som zachytil, ako postupne pribúdajú v jej hudobnom prejave rôzne nemetalové prvky. Kapela medzitým odohrala aj nejaký koncert na Slovensku, ale ten som z nejakého zabudnutého dôvodu, nezachytil. Ďalšie EP Ozimina i dnes recenzovaný album Klechdy (je pozoruhodné ako sa s vydaniami kapely zrazu roztrhlo vrece) som už registroval o čosi viac. Stále by som Klechdy (v preklade vraj príbehy) asi vnímal len okrajovo, keby nebolo istej cesty autom mimo diaľnice do Bielych Karpát. Času bolo dosť, a tak sa okrem steakov po ceste otočilo v prehrávači nejedno CD, medzi ktorými mi najviac oslovil práve recenzovaný album.

Klechdy vyšli v roku 2016 vďaka Arachnophobia Records v zaujímavo vyvedenom digipacku, ktorý skrýva až dve CD. Front tvorí čiernobiela fotografia pustiny, v ktorej popredí stojí medzi kostrami jeleňov maskovaná čierna postava, ktorú zdobia o čosi farebnejšie vence. Vence z listov, kvetov i peria a rôzne prírodné motívy potom tvoria grafiku bookletu, digipacku i oboch CD.

Hudba je potom ešte zaujímavejšia ako grafické námety, ale povedal by som, že šamanisticky vyzerajúci motív z obalu celkom dobre odráža, čo sa deje na tomto bojovom poli. Prvé CD sa rozbieha pomalšie. Pieseň Gorzkie Źale začína perkusiou, púšťanými akordmi rockovo znejúcej gitary a čistým ženským spevom, ku ktorým sa pridá veľmi výrazná basa. Pokojne by to mohol byť nejaký progressive rock či postrock, alebo ako sa teraz nadáva podobným podžánrom, ktorých je už hádam viac ako nahrávok. Atmosféra sa ale postupne zahusťuje, skladba sa zrýchľuje a graduje po krátkej „šamanistickej“ vokálnej vložke počujeme aj mužské blackové vokály. Všetko sa to pritvrdilo a človek má pocit, že počúva metalovú nahrávku a zrazu sme pri úvodnom motíve a skladba končí.
Samozrejme nebudem čitateľov trápiť podrobným rozborom každej jednej skladby na albume, skôr bolo mojim cieľom ukázať, aký rôznorodý je album. Ostatne i ďalšia skladba Wila je vystavaná na tribal či šamanistických bicích, ženskom speve a gitarách, ktoré by sa pokojne hodili aj k takým Worm Ouroboros. Veci sa ale pritvrdia s nasledujúcou piesňou Marzanna. Disharmonické gitarové postupy a šialené bosorujúce vokály vytvárajú temnejšiu atmosféru hodnú bohyne smrti. Skladba parádne pracuje s dynamikou a zaujímavá je aj kompozične. Ostatne ani žiadna ďalšia skladba nepôsobí prvoplánovo a album obsahuje toľko vrstiev a nápadov, až je jednému hneď jasné, že asi nevznikol z nudy počas upršaného víkendu. Štvrtá ani šiesta skladba, teda Halny a Wschody nie sú o nič menej zaujímavé, ale ja spomeniem kratšiu vsuvku medzi nimi nazvanú Post Coitum. Chceli ste niekedy vedieť, ako by mohol znieť Hlidskjalf, ak by Vikerness mal k dispozícii namiesto midi klávesov drumbľu a husle? Možno aj takto, možno aj nie, ale musím povedať, že to, čo počujem, sa mi naozaj páči.



Je u mňa dobrým zvykom porovnávať kapelu s inými spolkami podobného razenia. K čomu prirovnať tento mix metalových i nemetalových prvkov, ktorý priniesli Thy Worshiper? Jediná kapela, ktorá mi napadá ako prirovnanie, by mohla byť fínska šialenosť Oranssi Pazuzu. Ozaj, a čo nám to vlastne Thy Worshiper hrajú za štýl? Metalové archívy uvádzajú death/black/folk metal. Ale pri troche snahy môžeme aj vzhľadom na textové zameranie tento kompilát štýlov označiť aj ako pagan metal alebo progressive pagan metal. Čo je zaujímavé je to, že mi obvykle podobné štýlové mixy nejdú veľmi do uší, lebo znejú tak ako chutí guláš, ktorí varilo zo desať kuchárov. Poliaci však neprišli s albumom, ktorý ide všetkými smermi a nakoniec nesmeruje žiadnym. Album Klechdy má nejakú základnú myšlienku, os, okolo ktorej sa to všetko točí, a ktorá tomu dáva zmysel. To oceňujem, rovnako ako oceňujem hlasový prejav a spevácky výkon vokalistky. Keď som už pri hráčskych kvalitách rovno spomeniem aj zvuk. Ten je živý a priestorný, možno na underground až príliš čistý s gitarami, ktoré znejú viac rockovo ako blackmetalovo, ale ku charakteru nahrávky sa hodí.

Možno sa niektorým čitateľom zdá čudné, že hodnotím nahrávku, a predsa mnohé opomínam. Konkrétne celú jej druhú polovicu, celé druhé CD z digipacku. Nuž, to je vystavané na rovnakých prvkoch ako to prvé, len je možno trochu tvrdšie a viac metalové. Človek tu pri skladbe ako napríklad tretia Gazuba a zvlášť štvrtá Dziady pochopí, kde sa skrýva ten death metal zo štýlového označenia kapely. Možno je to čudné, ale akosi ma toto CD nebaví tak ako prvá časť nahrávky. Príde mi, že Thy Worshiper boli so svojou snahou prísť s dvoma CD až príliš ambiciózni, zvlášť keď sa im tie najlepšie nápady zmestili hlavne na to prvé. Druhé CD sa mi pri počúvaní akosi vlečie. Aj tu ale vyzdvihnem piatu Źywot folklórneho razenia s tradičnými nástrojmi a ženským vokálom.

Takže tu je moje hodnotenie: miestami som bol z prvého CD tak nadšený, že by som albumu Klechdy buchol bez rozmýšľania deviatku. Druhé CD je samo o sebe zaujímavé, ale ak by vyšlo samo, tak by som mu až toľko pozornosti a priestoru nevenoval. Poslucháčom, ktorým aspoň nevadí, že v ich black metale je až toľko experimentov a prímesí, až ten black metal takmer nevedia nájsť, však Klechdy rozhodne odporúčam a záverečný verdikt znie: veľmi dobré. A na záver vyslovujem želanie, aby Poliaci nenabehli na deväťročný režim a aj nabudúce priniesli niečo podobne zaujímavé.

Hodnotenie: 8/10

Napísal: N. K H.

English overview


Klechdy is name of the fourth album of Polish band Thy Worshiper. Double CD digipack release by Arachnophobia Records is a mix of several both metal and non-metal styles with some folklore elements and clean female vocals. Strangely this mix of styles works fine especially on the first CD which sounds more inspired and stronger to reviewer. Stylistically the closest and possibly only comparable band is Oranssi Pazuzu. Production is rather clean but fits the album well. 

pondelok 1. januára 2018

Rozhovor - Voices (29.12. 2017)


Trvalo nám viac než rok, kým sme sa dopracovali k rozhovoru s touto britskou progresívno black/deathovou avantgardnou štvoricou šialencov, kvôli ich zaneprázdnenosti novým albumom, ale konečne to je tu. Kvôli časovej krátkosti v súčasnosti rozhovory ani nerobia, takže si to veľmi vážime. Za Bes sa pýtal B. a za Voices odpovedal gitarista Sam Loynes.




B.: Zdravím vás, Voices! Ako sa darí? Na čom práve pracujete? Máte nejaké koncerty alebo pracujete na novom materiály? Sú to už 3 roky od vášho posledného vydania.

Sam: Čas jednoznačne ušiel rýchlo a je to akoby včera, čo LONDON vyšiel. Odvtedy to bolo pre kapelu komplikované obdobie. Jedna pozitívna vec, ktorá z týchto posledných 3 rokov vzišla, je doteraz naša najlepšia práca ... album číslo 3. Vo výhľade nemáme žiadne koncerty.

B.: Povedz nám niečo viac o Voices. Čo je ideou, ktorá za tým stojí, ako by si charakterizoval žáner, ktorý hráte a vo všeobecnosti, kam to lyricky patrí? Čo je posolstvom Voices?

Sam: LONDON bol kompletne koncepčný. Filmový zážitok v hudobnej forme, zrodený z veľmi produktívneho času. Takže to posolstvo pochádzalo z našich abnormálne aktívnych predstáv zabalených vovnútri mesta, v ktorom žijeme. Posúvajúc sa ďalej sme dosiahli svoj sonický vrchol. Ďalší album je, v určitom zmysle, viac hudobný. Je o piesňach, zvukoch, textoch, návnadách a spájaní našich vlastných hudobných túžob a jednoducho nemôže byť definovaný v rámci nijakého extrémno-hudobného kontextu.

B.: Nie je nijakým tajomstvom, že zo štyroch členov Voices dvaja boli v kapele Akercocke a jeden stále je. Idea vytvorenia Voices – komu patrí? Čo vás viedlo k založeniu Voices, keď ste boli aktívni v inej kapele a prečo dvaja z vás odišli?

Sam: Nikto neopustil Akercocke. Tá kapela je kreatívnym zenitom pre majstrov Jasona Mendoncu, Paula Scanlana a Davida Graya. Ktokoľvek ďalší je na periférii. Z môjho pohľadu, ktokoľvek, kto mal také šťastie, aby sa mohol podieľať na tom projekte s takým vplyvným muzikantstvom, by to mal vnímať ako privilégium, aj keď je to iba prchavá dohoda. Voices sa ale zrodili z túžby Petera (Benjamina), Davida (Graya) a mňa po tvorení. Progres Akercockeu bol neistý, pochopiteľne musel ticho ležať na určitú dobu. Potrebný a v konečnom dôsledku pozitívny krok v prebiehajúcom posolstve tej kapely. Voices boli vedľajší produkt tej doby a odvtedy vykvitli do niečoho, čo my všetci považujeme za jednu z našej najlepšej nahratej práce, najmä vrchol, ktorý sme teraz dosiahli s našim nadchádzajúcim albumom.



(zľava Sam Loynes, David Gray, Peter Benjamin, Dan Abela)

B.: Teraz by som bol rád, keby si nám povedal niečo o vašich albumoch. Začnime debutom „Voices From the Human Forest Create a Fugue of Imaginary Rain“. Čo má ten názov znamenať? Ak má ten album koncept, čo ním je? Keďže som nedokázal nájsť texty toho albumu, domyslel som si len toľko, že to má čosi dočinenia s ľudskými emóciami. Ale čo piesne ako Dnepropetrovsk, Eyes Become Black či Creating the Museum of Rape? Čo je ich posolstvom?

Sam: Nerád by som bol tak prozaický, aby som jednoducho vypísal významy a metaforické posolstvá za našou prácou. Je to súčasť príťažlivosti pre poslucháča, ako si ty. Ale ako je zjavné, prvý album má v sebe veľa základov. Povedal by som, že má skutočný zvuk štyroch ľudí snažiacich sa vysporiadať sa so životom v Londýne, vysielajúcich svoje denné problémy prostredníctvom hudby. Bolo to z veľkej časti improvizované a tvorba hudby bola rýchla a hektická. Takže si myslím, že ho môžeme klasifikovať ako skutočne prvotný.

B.: Keď už sa bavíme o konceptoch, som si istý, že album „London“ má koncept a celkom badateľný, no zároveň ťažko rozlúštiteľný. Oprav ma, ak sa mýlim, ale hovorí príbeh o určitom narcisistickom „umelcovi“, ktorý, okrem potulovania sa ponurým Londýnom „v chladných autobusoch a chladných vagónoch bez čŕt“, píše samovražedný list, maľuje portrét... samého seba? A vysporiadava sa s... otrávením? Čo je príbehom za týmto albumom? Kto je ten „umelec“/ „herec“, „herečka“ a kto je „Megan“? Na koho žiarli (Last Train Victoria Line)? Prečo ho otrávili? A kto sú „oni“? Mohol by som pokračovať donekonečna s týmito otázkami, takže prosím ťa, podaj nám vysvetlenie a význam vašej práce.

Sam: Je zjavné, že si si skutočne dal záležať, aby si si vypočul každý aspekt tej nahrávky. Za to ti ďakujem. Znova, nechceli by sme zničiť interpretáciu a vizualizácie vytvorené tvojou vlastnou mysľou. Je samozrejmé, že máš hlboké porozumenie a vidíš, čo sme my, na počiatku vzniku, videli, rozprávačsky povedané. Jedna nápoveda pre nadšencov, ako si ty, ktorý je hoden získať hlbšie porozumenie nahrávky a jej vplyvov... choď a zožen si kópiu „Hraníc lásky“ od Grahama Greena. Prečítaj si tú knihu a potom si pozri filmovú adaptáciu, v ktorej hrá Ralph Fiennes. Toto má najbližšie k fyzickej manifestácii konceptov toho albumu, ako sa dostaneš. Nehovorím, že to je priamy sonický preklad, ale skôr „múza“ za tým konceptom.




B.: Bude ďalší album rozprávať príbeh rovnako ako posledný? Ak hej, môžeš nám o ňom aspoň trochu povedať? Kedy vyjde?

Sam: S ďalším albumom už dosahujeme finálnu rovinku. Dúfam, že by to mohla byť skorá 2018ka. Nebude to koncepčný album. Už sme to spravili a nechali sme to tak. Je to album so skutočnými „piesňami“. To bude zjavné, keď sa k nemu ľudia dostanú. Narozdiel od predchádzajúcich, vytvorili sme album akosi spoznateľných, no úplne unikátnych hitov.

B.: Čo je vašou inšpiráciou v písaní textov a hudby? Je to len prechádzanie sa „ulicami Londýnu“, čo je tak inšpiratívne, alebo je to čosi iné, možno nejaké kapely? Aké kapely má každý z vás najradšej?

Sam: Hudobne my kolektívne zahrňujeme tak širokú škálu hudby, že by bolo nezmyselné sa pokúšať to vymenovať! To je kľúčom, je rovnaká šanca, že táto kapela bude počúvať Avalon od Roxy Music, ako že bude počúvať Bad od Michaela Jacksona. Paradoxne, povedal by som, že v rámci tvrdej hudby sme osobitnejší, než v rámci akejkoľvek inej.

B.: Povedz nám niečo o vašom tvorivom procese. Všetci štyria pracujete spolu, aby ste spravili hudbu, alebo každý má svoje vlastné miesto? Ak hej, tak potom kto je majstrom za konceptami/textami/hudbou?

Sam: V úplne každom aspekte je to kolaboratívny proces. Na prvých dvoch albumoch bola hudba z veľkej časti improvizovaná s výnimkou jednej, alebo dvoch piesní napísaných individuálne mnou, alebo Peteom z počiatku a potom dotiahnutých do konca v skupine. Napríklad, ja som napísal „The Ultimate Narcissist“ a „Music For the Recently Bereaved“ a Pete napísal „Suicide Note“ a „Cold Harbour Lane“. Ale až cez prinesenie to na skúšku je cesta, skrz ktorú tieto piesne dosahujú svoju plnú formu.

B.: Ďakujeme veľmi pekne za tvoj čas a odpovede. Posledné slová pre vašich „podporovateľov“ a čitateľov tohto interview sú tvoje.

Sam: Z posledného zriedkavého času pre Voices vieme, že album číslo 3 vyzve a snáď zapáli iskru ukázanú našimi poslucháčmi v priebehu času až doteraz. Čoskoro prenikne na povrch a keď ten čas príde, Voices vás znova prevedú dole zajačou dierou. 

Facebooková stránka