sobota 17. februára 2018

Ivar Bjørnson a Einar Selvik podruhé. V dubnu


Mezi jednotlivými alby Wardruny sice takové tři čtyři roky bývají a pochybuji, že tentokráte tomu bude jinak, to ale neznamená, že o Einaru Selvikovi by mimo jeho hlavní projekt nebylo slyšet. Krom toho, že jezdí po celém světě, kde pořádá workshopy, přednášky, vystupuje sólově i s Wardrunou, má za sebou také menší kolaborace s Faun nebo Anilah. Primárně je to však jeho spolupráce s Ivarem Bjørnsonem z Enslaved, k níž bychom momentálně měli upírat zraky. 

Po Skuggsjá z roku 2016 si pro nás totiž tahle dvojice přichystala další kousek pojmenovaný Hugsjá.  V překladu znamená Hugsjá "vidět myslí", což reflektuje myšlenku, že člověk je toho schopen daleko více spatřit myslí nežli očima. Venku už je přebal, tracklist a znám je i datum vydání. A ten není vůbec daleko, spíše naopak - Bjørnson a Selvik nám plody své práce nabídnou už 20. dubna tohoto roku. Do té doby nezbývá než pořád dokola protáčet první skladbu, která byla včera vypuštěna na světlo světa. A zatím to vypadá na akustičtější zážitek s menším zapojením moderních nástrojů než jak tomu bylo na předchozím kuse, ale kdo ví. Posuďte sami:



Níže ještě přebal a tracklist.


1. Hugsjá
2. WulthuR
3. Ni Døtre av Hav
4. Ni Mødre av Sol
5. Fornjot
6. Nattseglar
7. Nytt Land
8. Nordvegen
9. Utsyn
10. Oska
11. Um Heilage Fjell

pondelok 5. februára 2018

Distant Shapes - Autumn Fall (2016)


Keď fanúšik slovenskej undergroundovej scény zazrie v zostave kapely Igrica, ktorý tu obhospodaruje celé nástrojové spektrum, spolu so Svarthenom ako spevákom, tak celkom pravdepodobne spozornie. K tejto kombinácii došlo v dnes rozoberanej kapele Distant Shapes. Obaja menovaní sú známi predovšetkým z black metalových kapiel, no tentokrát zabrúsili do doomových vôd. Distant Shapes produkujú doom katatoniovského razenia, aký svojho času hrala kapela Skon, ktorá sa medzičasom odobrala na zimný spánok.

Nahrávka "Autumn Fall" je osemnásťminútove EP, ktoré pozostáva zo štyroch skladieb s neveselými názvami (Melancholy of Being, Autumn Fall, Emptiness of Existence a Burial of Humanity). Nahrávka vyšla ešte v roku 2016 v poľskom vydavateľstve Werewolf Promotion a jej digitálna verzia je dostupná cez stránku Tryzna Production. Na obálke je maľba krajiny, ktorá podľa svojho charakteru asi pochádza z obdobia romantizmu.

Po povinnom nehudobnom úvode sa presunieme k hudobnej stránke nahrávky. Ako som vyššie naznačil hlavnou hudobnou inšpiráciou Distant Shapes bude staršia Katatonia alebo možno aj jej bočák October Tide. Do uší sa teda dostáva melodickejší doom metal s prímesou deathu v pomalších a stredných tempách. Na doom má prejav kapely slušnú dynamiku, miestami sa hudba pekne rozbieha a hlavne v poslednej skladbe aj pritvrdzuje a miestami tu mám pocit, že počujem aj čosi zaváňajúce Runemagickom. Hudobný základ je postavený na rytmickej gitary s púšťanými alebo tlmenými akordmi a harmonických tremolo vyhrávkach sólovej gitary. Momentmi je na seba takýchto vyhrávok na seba umne navrstvených aj viacej. Vokály sú prevažne v takom „chrčanom“ štýle a miestami sa mi zdá, že trochu zanikajú. Vokálny prejav je občas oživený čistými vokálmi, hlavne takými svarthenovskými chórmi. Basa je celkom dobre počuteľná, ale nezdá sa mi, že by tvorila nejaký základný pilier celej hudby. Ak môžem hádať, bicie sú asi automat, ktorý je ale perfektne nazvučený a znie úplne prirodzene, takže nijako neovplyvňuje zážitok z hudby.

A ten je vcelku slušný. Ok, Distant Shapes asi nebudú najoriginálnejšou kapelou na svete, ale EP sa počúva dobre a predpokladám, že fanúšikom vyššie uvedených zoskupení má čo ponúknuť. Osobne ho považujem za jednu z lepších nahrávok našej ug scény, ktorú si rád vypočujem aj mimo písania recenzie.




Hodnotenie: Nadpriemer 7/10

Napísal: N. KH

English overview 

Debut EP of Distant Shapes with Igric (Igric, Einsamtod, 612 Sacrifices) and Svarthen (Aeon Winds, Concubia Nocte, etc.) delivers melodic doom with hints of death metal in the vein of older Katatonia or October Tide in its most agressive moments maybe even Runemagick. Rather short release that runs only eighteen minutes is probably not the most original but still very listenable especially for the bands of above-mentioned bands.



sobota 3. februára 2018

Feed the Fire, Fan the Flame Tour 2018

Feed the Fire, Fan the Flame nesie názov turné troch poľských kapiel, ktoré budú mať svoju jedinú zastávku na Slovensku práve v Banskej Bystrici. Turné organizuje poľská agentúra Left Hand Sounds v a slovenskú zastávku v spolupráci s Thunder ArtBooking. Rock klub Tartaros už ako obvykle dejiskom najlepších black metalových akcií roka privíta ako headlinera BLAZEOF PERDITION. Kapela, ktorá v roku 2013 utrpela stratu pri cestnej havárii a prišla o basáka sa z tejto nehody spamätala a v roku 2015 vydala vynikajúci album Near Death Revelations. V novembri minulého roka 2017 vyšiel v poradí štvrtý full album s názvom Conscious Darkness, ktorý predstavia vôbec v ich prvom živom vystúpení na Slovensku.

Poľsko je skutočne jedna z krajín, ktoré vládnu black metalu. O tom sa môžete presvedčiť aj keď si pustíte vysoko hodnotení album Vanitas od kapely IN TWILIGHTS´S EMBRACE, takžie z minulého roka. Táto záležitosť poteší predovšetkým fanúšikov žánru v štýle Dissection a Mgla.

Line up bude uzatvárať  post metalová záležitosť DOM ZLY, ktorí vydali svoj nový album s rovnomenným názvom taktiež v roku 2017.

Kde: Rock klub Tartaros, Banská Bystrica
Kedy: 16. 2. 2018,  začiatok 20:00

Vstupné: 10€ predpredaj (info: thunderartbooking@gmail.com), 12€ na mieste


štvrtok 1. februára 2018

Esperoza - Aum Corrupted (2016)


Dnes sa mi do rúk dostalo čosi celkom svieže. Za normálnych okolností by som po Esperoze zrejme nesiahol, lebo žáner, akým je charakterizovaná nie je celkom moja šálka kávy, ale niekedy je fajn, keď je človek „nútený“ si niečo popočúvať (ako v mojom prípade, keď idem písať recenziu na CD, ktoré nám bolo poslané), lebo narazí na zaujímavosti, ktoré by ho obišli. Nie je správne nedať niečomu šancu, len preto, že to nie je preferovaný žáner, ale žiaľ, prirodzenému podvedomému predvýberu sa nikto nevyhne. Dosť však bolo tliachania, ktorého pointou bolo poukázať na to, že Esperoza stojí za vypočutie, a prejdime k veci.

Myslím, že nikomu nebudem krivdiť, ak poviem, že Esperoza nie je nijaký enormne známy akt. Ide o moldavskú trojicu, ktorá vznikla roku 2010 a album Aum Corrupted je ich druhým štúdiovým albumom, ktorý vydali WormHoleDeath. Označujú sa žánrom „symphonic extreme/dark metal/obscure metal“, čo teda nijak nenapomáha predstaveniu si ich zvuku, dokonca aj po vypočutí si človek uvedomí, že Esperoza sa účinne vyhýba limitom žánrového škatuľkovania, čo je vlastne aj fajn, pretože si aspoň držia svoju tvár. Je to skutočne mix vplyvov rôznych žánrov, od gothic metalu cez doom metal až ku black metalu. To všetko bez toho, aby to vyznelo ako guľáš všetkého, čo ponúkla špajza, bez hlavy a päty.

Je to hudba, ktorá si veľmi zakladá na atmosfére a teda vo veľkom kvitujem skvele prevedené intro „A Broken Passage“ (ono intro ma zaujalo natoľko, že som začal byť zvedavý, čo sa na albume nachádza ďalej, takže určite splnilo účel). Hudba je celkom rozmanitá, kombinuje rýchlejšie aj pomalšie pasáže prevedené vo forme troch vyššie spomínaných žánrov (zavše by sme našli aj thrashové riffy, či technické deathové), sprevádzané orchestráciami a opernými vokálmi. To je asi najzaujímavejší prvok Esperozy – speváčka. Tá sa ujala nielen operných spevov, ale aj growlov, či škrekov – a idú jej dobre. Ženské „harsh“ vokály vždy znejú osviežujúco, možno práve preto, že nie sú až tak časté, ale nemôžem si pomôcť, musím ich hodnotiť pozitívne. Ten ženský vysoký podtón, počuteľný najmä pri škrekoch, tomu pridáva takú správnu dávku hysterickej agresie. Taktiež pozitívne hodnotím teatrálnosť, ktorú sa im miestami veľmi pekne darí dosiahnuť, najmä intermezzom niekde v strede s názvom „Desolate Grief (Interlude)“, či vo forme akustických, atmosférických pasáží v jednotlivých piesňach.



Veľká škoda, a úplne zbytočná, však je veľmi umelo znejúci zvuk klávesov. Skutočne nieto pochýb o tom, že klavír je programovaný, rovnako ako všetky orchestrácie v konečnom dôsledku, ale prečo ten klavír znie tak otrasne umelo, zatiaľ čo ostatné orchestrácie vôbec? Slákové nástroje, či dychové majú pekný zvuk, ale akonáhle dostane sólo klavír, tak to úplne kazí atmosféru. Stačilo by spraviť rozdiely v dynamike jednotlivých tónov a zneli by dvakrát lepšie.

Celkovo je Esperoza a ich Aum Corrupted veľmi svieža záležitosť. Je to ľahké na počúvanie, netreba si všímať nejaké detaily, alebo to počúvať uprene, stačí pustiť a hotovo. A to je možno niečo, čo mi tam chýbalo (okrem prirodzenejšieho zvuku klávesov). Neviem, či má album nejaký koncept, netuším ani len o čom sú texty, ale pôsobí to na mňa len ako kompilácia skladieb. To však nie je objektívna, či konštruktívna kritika, takže to len na okraj. Každopádne stojí to za vypočutie a hoci si nemyslím, že to niekoho odveje zo stoličky, tak to rozhodne každého primäje povedať minimálne „...zaujímavé.“.

Hodnotenie: Nadpriemer / 7

Napísal: B.

English overview:

Esperoza is a moldavian symphonic extreme/gothic/dark metal trio and Aum Corrupted is their second full-length album. Characterization of their style is very hard, because they combine aspects from a great variety of metal subgenres, such as gothic, doom, black, partly even thrash or death metal. This form is underlined with a thick layer of orchestration, keys and operatic vocals substituted at times with harsh ones. It relies heavily on atmosphere and it is a very fresh record, although it is a shame, that in piano solos, the fact that they are programmed, is very notable. Interesting is, that this applies only to the keys itself, other orchestrations have a very nice fluent sound. It will not blow your head off, probably, but nevertheless it is an interesting record that is worth a notice.               

pondelok 29. januára 2018

Ancient Ascent Tour 2018


QUANTHEON touring prichádza so svojim druhým tour konceptom ANCIENT ASCENT pod zástavami starých a mocných duchov, príbehov a legiend z prastarých časov. Z krajín nespútaného severu prídu predstaviť svoje výnimočné živé vystúpenia Dáni ANGANTYR a Švédi EREB ALTOR, ktorý v roku 2017 vydali svoj nový album "Ulfven".

Line up bude dopĺňať dva nemecké black metalové spolky Waldgeflüster a Asenblut. Jednotlivé zastávky turné si môžete pozrieť v nasledujúcich odkazoch:


16. 02. 18 - Frostfeuernächte Festival, Heidesee, GER - event link

17. 02. 18 - From Hell, Erfurt, GER - event link

18. 02. 18 - Escape, Vienna, AUT - event link

19. 02. 18 - Modra Vopice, Prague, CZE - event link

21. 02. 18 - Coq D'Or, Olten, CH - event link

23. 02. 18 - Le Blogg, Lyon, FRA - event link

24. 02. 18 - Cernunnos Pagan Fest, Paris, FRA - event link

25. 02. 18 - Helvete, Oberhausen, GER - event link 



nedeľa 21. januára 2018

Pôvod a význam slova. Historický miniexkurz k pomenovaniu "pohan".



Slovo pohan z anglického "pagan" je v súčasnosti terminus technicus ako v akademickej obci, tak aj v bežnom hovorom štýle, ale predovšetkým v metalovej a neopohanskej komunite. Nuž vidíte už aj na úvod som musel použiť slovo neopohanskej. Poďme si však vysvetliť bližšie odkiaľ máme toto slovo, čo vlastne vyjadruje a ozrejmiť jeho používanie.

Na začiatku som uviedol, že pohan je z anglického slova pagan, kde označuje toto slovo človeka, ktorý neverí v semitské náboženstvá, poprípade neznaboh. Ak budeme viac stopovať koreň tohto slova, tak sa dopracujeme k latinskému jazyku a výrazu "paganus, - a,um" čo označuje človeka žijúceho mimo mesto, teda jednoducho dedinčana. Ako toto všetko súvisí s predkresťanskou vierou, ktorú má v súčasnosti označovať? To vám prezradí bližšie štúdium historických reálií antického Ríma a latinského sveta.

Každému je istotne dobre známe, že kresťanstvo sa začalo presadzovať na štátnej úrovni poprvýkrát v Rímskej ríši, kde vo svojich začiatkoch bolo "religio illicta" tzv. nedovolené náboženstvo. Jeho strastiplnú cestu až k pozícii štátneho náboženstva tu nebude rozpisovať, nás však zaujíma práve obdobie kedy už zvíťazilo na štátnej úrovni. Stále sme sa však nedostali k onému slovu "paganus" no vysvetlenie základných reálií je tu nezbytné pre pochopenie celého kontextu. Organizácia a život elity samozrejme prebiehal v mestách starovekého Ríma a keďže práve títo ľudia prijali oficiálne kresťanstvo, jeho šírenie sa dialo z mestského a intelektuálneho prostredia. Bežný dedinčan, vidiečan žijúci na periférií nebol tak konfrontovaný s novým náboženstvom, poprípade nie do takej miery ako ľudia v meste. Títo ľudia zachovávali staré predkresťanské zvyky, poprípade mali svoju synkretickú verziu. Ako sme si uviedli vyššie "paganus" je dedinčan a práve tento dedinčan bol ten, kto ešte neprijal krst. Toto slovo v latinčine dostalo teda neskôr druhý význam, a teda človek, ktorý nie je kresťanom a ani židom a vykonáva staré rituály.

Paganus vo všetkých jeho gramatických formách sa počas stredoveku, kedy kresťanstvo prežívalo svoj triumf nad predkresťanským svetom používal ako hanlivé označenie ľudí, ktorí neprijali krst a vykonávali "pohanské" rituály. Stal sa z neho teda zaužívaný termín.

V súčasnej dobe bola postavená otázka niektorými ľuďmi, čo sa venujú vzkrieseniu predkresťanských náboženských kultov, či slovo "pagan" nie je pre nich v skutočnosti urážkou. V tomto prípade môžeme uviesť príklad, ktorý je rovnakého rázu a tým je používanie slova "Indián" pre pôvodných obyvateľov Ameriky, ale ten príbeh určite poznáte.

Napísal: S.

štvrtok 18. januára 2018

Astrofaes - Dying Emotions Domain (1998)


Před nedávnem se mi podařilo za směšná dvě éčka sehnat mcéčko téhle ukrajinské smečky z Charkova (bohužel ne originál z 98., ale o rok mladší druhé vydání u českých Pussy God Records), což bylo také impulzem k sepsání téhle recenze, přestože Dying Emotions Domain brzy oslaví již dvacáté výročí od svého vydání. Želbohům po vydání DVD Live Hate v roce 2009 se existence Astrofaes propadla kamsi do prázdnoty (ačkoli si nejsem jistý proč toho vlastně lituji, poněvadž jejich tvorbu z nynějšího milénia jsem registroval jen málo a těch několik letmých poslechů mne nijak zvlášť nezaujalo) – dopracovat se k důvodům rozpadu se pro mě však stalo nadlidským úkolem nakolik jsem nenašel žádný rozhovor s některým z bývalých členů, který by toto téma dostatečně osvětlil a ukrajinštinou ani ruštinou nevládnu. Dost ale zbytečných řečí, vrhněme se rovnou k jádru pudla.

Astrofaes jsou ve své podstatě velmi syrovým a agresivním black metalem jako mnoho jiných kapel 90. let, ovšem na rozdíl od většiny z nich se jim tento zvuk podařilo obohatit o vlastní invence, díky čemuž se stávají poměrně snadno zapamatovatelnými. Mimo jiné za to můžeme poděkovat produkci, která na jednu stranu podporuje onu syrovost, na straně druhé ale nabízí plný a nanejvýš uspokojující zvuk. Výraznějším prvkem jsou ovšem zajímavé a ne zrovna běžné elementy – zakomponování saxofonu na Path To Burning Space vytvářející úžasnou atmosféru v níž se kloubí blacková brutalita s ponuře deštivým noirem nebo čistý, goticky lazený vokál na Ad Infinitum (Part II) (pro zvídavé – první část se nachází na stejnojmenném demu z roku 1996 a je to… zlo, v pozitivním i negativním smyslu toho slova ve vztahu k hudbě, každopádně stojí za slyšení). To abych zmínil ty nejzapamatovatelnější. Výše zmíněné skladby jsou rovněž těmi, ke kterým se zpětně vracím nejraději.


Celkovou atmosféru téměř nepřetržitě podporují, mírně z úzadí, klávesy v podání Saturiouse vypůjčeného z Nokturnal Mortum a především v Path To Burning Space se skvěle doplňují se saxofonem. Ale i na zbylých kusech přicházejí z výraznými pasážemi aniž by za celou dobu působily jakkoli rušivě.

Další věcí, s níž se Astrofaes vypořádali téměř ukázkově, je cover Necromantical Screams od Celtic Frost. Covery všobecně by podle mě totiž neměly být jen obyčejným přehráním již vytvořené skladby, ale v jistých mezích vlastně vytvořením skladby úplně nové, na níž by byl patrný rukopis dané kapely, ať už po skladatelské, tak zvukové stránce. A já si při nesoustředěném poslechu většinou ani neuvědomil, že na Dying Emotions Domain nějaký cover je, natolik do celého alba zapadl.

Dying Emotions Domain bych sice neoznačil za black metalový klenot a pořád ve mně hlodá neurčitý pocit, že by se něco dalo zlepšit, přesto jsem si k němu vypracoval speciální vztah a i z objektivního hlediska přichází se zajímavými nápady v působivém provedení a nic konkrétního, co bych vytknul mne nenapadá (možná přeci – rozhodnutí psát texty v angličtině mi přijde poněkud zcestné vzhledem k tomu, že pánové ji zjevně příliš neovládají a navíc se tematicky točí kolem pohanství a jeho odkazu, čemuž by slušel spíše rodný jazyk). Každopádně se jedná o desku, která má potenciál ve vašem přehrávači nějakou tu dobu vydržet a ani těch dvacet let jí neubralo na kráse.

Hodnocení: 8.5/10

Napsal: Mythago

English overview

Dying Emotions Domain is first full-lenght album by Ukrainian Charkov-based band Astrofaes. In some ways it is traditional agressive raw black metal release of 90’s but with nice little touches here and there (saxophone in Path To Burning Space for example) which gives the whole album unique atmosphere and thanks to them it’s actual even today. Propably only thing i would change is that lyrics are written in english instead of ukrainian.