nedeľa, 12. novembra 2017

Hellhammer Fest Winter Edition 2017 na Slovensku

Šiesty ročník Hellhammer festivalu zavíta aj na Slovensko a to konkrétne do Rock klubu Tartaros v Banskej Bystrici a do bratislavského British Rock Stars.  Koncert v Bratislave organizuje Loud Farm Booking a koncert v Banskej Bystrici Thunder Art Booking.

Jednoznačným headlinerom tohto putovného festivalu budú Rakušania HarakiriFor The Sky, ktorí si na Slovensku stihli spraviť veľmi dobré meno a vybudovať fanúšikovskú základňu. Atmosferickí post black metalisti majú na konte už tri full album a najnovší v poradí štvrtý s názvom "Arson" im vychádza začiatkom nového roka pod labelom Art of Propaganda.

Druhým zaujímavým spolkom na turné je Lychgate – menej známa, no napriek tomu kvalitná avantgard black metalová záležitosť z Londýna. Briti sa na Slovensku predstavia vôbec po prvý krát.
Do tretice sa predstaví v našich končinách dobre známa česko-ruská zostava Welicoruss, pôvodne z Novosibirsku, no v súčasnosti fungujúci v Prahe. Kapely už niekoľkokrát navšítvila Slovensko. Symfonickí black metalisti naposledy vydali album „Az esm“ , ktorý vyšiel v roku 2015.

Na bratislavskej zastávke sa predstaví ako support slovenská atmospheric black metalová stálica Aeon Winds – tí momentálne pilne pracujú na novom albume.

Bratislava
Kedy:  4. 12. 2017
Kde: British Rock Stars, Bratislava
Vstupné:  12€

Banská Bystrica
Kedy: 6. 12. 2017
Kde: Rock klub Tartaros, Banská Bystrica
Vstupné: 10€ predpredaj, 12€ na mieste (predpredaj info: thunderartbooking@gmail.com)



piatok, 10. novembra 2017

Hľadáme ďalších spolupracovníkov!

OZNAM: Hľadáme schopných a nadšených ľudí, ktorí by radi s nami spolupracovali. O čo ide?

Chceme rozšíriť rady našich redaktorov a fotografov, ktorí by pravidelne prispievali na náš webzine, ktorý je zatiaľ vedený formou blogu, no čoskoro sa dočká aj webu. Orientujeme sa predovšetkým na pagan/black/folk metal, ale nepohrdneme ani dobrým death/doom metalom a hocijakým iným kvalitným žánrom, ktorý sa prevažne venuje pohanskej a okultnej tematike (nie je to však podmienkou).

Na Bese tiež uverejňujeme recenzie na zaujímavé knihy, fotogalérie z výletov a podobne. Realizácia je široká.

Čo ponúkame? Podieľanie sa na jedinom slovenskom/českom webzine s podobným zameraním. V prípade reportáží vstupy na koncerty. Fyzické CD nosiče k recenziám, no a možnosť realizovať svoje pisárske umenie.

Čo chceme? Vašu aktivitu a nápady.

Ak máte záujem, píšte nám na facebook alebo email: beswebzine@gmail.com


Hypnos a Dira Mortis v Banskej Bystrici (16. 11. 2017)


Jeseň je plná kvalitných koncertov na Slovensku a 16. novembra sa v Rock klube Tartaros predstaví v rámci svojho československého turné aj česká death metalová stálica HYPNOS. Skúsení páni z Hypnosu vydali tento rok nový album a po piatich rokoch od Heretic Commando – Rise of The Antikrist prichádza novinka s názvom Whitecrow. Turné sa teda bude venovať predovšetkým novinke a sekundovať na turné im bude poľská death metalová úderka DIRA MORTIS.


Miesto: Rock klub Tartaros, Banská Bystrica

Dátum: 16. 11. 2017 (na druhý deň je sviatok)

Vstupné: 8€


streda, 8. novembra 2017

Noc Besov XII. - Nordkarpatenland (4.11. 2017, Banská Bystrica)



Koniec tohto roka prináša pomerne bohatú nádielku koncertov, ku ktorej už tradične patrí Noc Besov. Jej už dvanáste dušičkové pokračovanie v Banskej Bystrici nieslo pomenovanie Nordkarpatenland podľa rovnomenného nového albumu kapely Malokarpatan. Okrem tohto, momentálne najsilnejšieho vývozného artiklu domácej scény sa na koncerte predstavili kapely Algor, Varmia z Poľska, Nocturne z Rakúska a moravský Žrec. Poďme sa teda pozrieť, čo sa to v novembrovú noc udialo.

Po poriadku začnem Algorom, ktorí po krátkom sviatku predkov venovanému intru vystúpili na pódium ako úvodná kapela. Algor som videl prvýkrát práve na Noci Besov pár rokov dozadu, keď koncertovali s čerstvo vydanou Hierofániou. Musím sa priznať, že ma vtedy ich prvé živé predstavenie tohto výborného albumu celkom sklamalo. Odvtedy som videl Algor niekoľkokrát a aj včerajšie vystúpenie potvrdilo mienku, ktorú si o vystúpeniach skupiny vytváram. Ich živé podanie materiálu je čoraz lepšie, kapela pôsobí na pódiu čoraz prirodzenejšie a presvedčivejšie, a tak sa vždy nechám upútať a set si pozriem rád znova. Niečo podobné si asi mysleli aj ďalší prítomní, pretože na kapele to žilo od začiatku aj pred pódiom Algor odohrali set zložený zo skladieb z menovaného albumu, jednu staršiu vec a cover GG Alina. Dúfam ale, že už v blízkej budúcnosti zahrajú naživo aj nejaký nový vlastný materiál, pretože aj dobrých vecí sa dá po čase prejesť.



Ako druhí vystúpili Malokarpatan, ktorí nám prišli ukázať, ako by mohla prvá vlna black metalu vyzerať, ak by vznikla v pezinskej vinárni pri hudobnom automate, z ktorého by dookola hrávali Mercyful Fate, Angel Witch, Pagan Altar a Motorhead. Kapela prišla bez basáka a spevák bez slnečných okuliarov, ale všetko to podali pekne zrezka so svojským šarmom štýlom živej prezentácie. Ako dobrí kuchári vedia, dobre podliať vínom nemôže nikdy zaškodiť. Podobne sa zariadili aj junáci pred pódiom, a tak sa pred pódiom rozpútal prvý kotol, v ktorom sa objavil aj autor reportu. A ten je rád, že mu aj po tomto koncerte ostali viac-menej všetky zuby. Hral sa materiál z oboch albumov. Zo Stridžích dní zaznel napríklad Popolvár, z aktuálneho Nordkarpatenlandu doomovo ladená skladba „Keď svetlonosi započnú...“ i „Nedlho po púlnoci...“, ktorá zase nezaprie inšpiráciu v materiáli nedocenených Pagan Altar. Podľa mňa veľmi dobré živé vystúpenie a z troch, ktoré som dosiaľ videl (ešte Bratislava a Poprad), to bolo tentokrát s jednoznačne najlepším zvukom. Ako to povedal klasik: sce super!


Pokračovalo sa Varmiou, ktorá sem docestovala zo severovýchodnej časti Poľska predstaviť svoj aktuálny debutový album „Z mar twych“. Kapela sa predstavila s pódiovými rekvizitami v tradičných odevoch v štvorčlennom zložení: gitarista/spevák, basák, bubeník a v kapucni zahalený posledný člen, ktorý obstarával tradičné nástroje. Medziiným i mnou doteraz nevidený sláčikový nástroj zvaný tagelharpa. Ako som sa pri krátkom rešerši dozvedel ten bol v minulosti typický pre Škandináviu a dnes je obľúbený hlavne medzi švédskou menšinou v Estónsku. Varmia hrala rezký pagan black metal, kde sa občas objavili aj nejaké technické a progresívne prvky. Hudba bola dobrá, ale mala jeden zádrheľ. Ním bol čistý spev, ktorý bol zvládnutý dosť zle. Rozumiem problémom so živým podaním čistých vokálov na metalových koncertoch, ale fakt, že si spevák nôtil ako jamnícky bača pri pravidelných ranných príchodoch na milovaný salaš, môj dojem z kapely trochu pokazil. O to viac, že Varmia začali od úvodu so skladbou, kde tých čistých spevov bolo hádam najviac a dopadli najhoršie. Našťastie toho čistého spevu až toľko nebolo a kapela ukázala svoje silné stránky. Obzvlášť oceňujem ukončenie jednej zo skladieb, ktoré sprevádzala práve spomínaná tagelharpa.



Rakúski Nocturne prišli v päťčlennej zostave predstaviť materiál zo svojho druhého albumu „Burning Silence“, ktorého vydanie je pripravené na šestnásty deň budúceho mesiaca. O kapele som dosiaľ nepočul, ale podľa informácií na metalových archívoch sa nejedná o žiadnych nováčikov. Tomu zodpovedala aj sebavedomá živá prezentácia, kde to na pódiu žilo, hudobníci sa hýbali, komunikovali s publikom. Pódiová show bola teda zvládnutá parádne, rovnako ako hudobnícke výkony. Technický, rýchly a melodický black metal švédskeho strihu s rezavými gitarami a našľapanými bicími (a la Necrophobic), ktorý predvádzali Rakúšania, však pre mňa nepriniesol nič navyše k bežnému štandardu a po pár skladbách som sa začal trochu nudiť.



Kapelu Žrec som nevidel prvýkrát. Moravania neboli nikdy mojou veľkou srdcovkou, ale bližšie som mal k ich tvorbe v dobe, keď sa približovala k black metalu. Rozumiem však, že sa chceli posunúť iným smerom a aj ich nová, viac rockovo orientovaná hudba, nie je bez dobrých hudobných nápadov. Bol som teda predsa len trochu zvedavý na živú prezentáciu. Žrec však boli v tento večer nejako rozhodení, vystúpenie sa im príliš nedarilo a nielen moje dojmy z neho bolo rozpačité. Tak som to pre tentokrát vzdal a venoval sa utužovaniu priateľských vzťahov pri bare.



Čo dodať na záver? Vyplnila sa moja predtucha dve najlepšie vystúpenia večera priniesli domáce zoskupenia, Varmia zahrala dobre, ak teda pomlčím o spomínanom speve. Nocturne zahrali dobre, ale ich hudba ma nijako neoslovila. Žrecu sa vystúpenie nevydarilo, ale trúfam si povedať, že kapela vie ukázať aj oveľa viac. Toto všetko mala možnosť sledovať pomerne hojná divácka kulisa, ktorá podľa môjho názoru svoju návštevu Bystrice v sobotňajší večer neobanovala.


Napísal: N. KH.
Foto: Matej Bášti

pondelok, 6. novembra 2017

Parthenope European Tour 2017 (16.11. 2017, British Rock Stars, Bratislava)

o štvrtok 16. novembra navštívia naše hlavné mesto dva zaujímavé black-metalové spolky z Talianska! Prvá skupina menom SCUORN hrá tzv. parthenopean epic black metal – atmosférický black metal sprevádzaný orchestrom, ktorý vám môže pripomenúť ikony ako Septicflesh či Dimmu Borgir. Začiatkom tohto roku kapela vydala svoj debutový album „Parthenope“ pod vydavateľstvom Dusktone. Koncept celého albumu je zameraný na najstarší grécko-rímsky pôvod Neapola a každá pieseň súvisí s konkrétnou legendou z tých čias. Jednou z nich je aj výbuch sopky Vezuv roku 79 nášho letopočtu, ktorý zničil antické mesto Pompeje.

Tešiť sa môžte aj na PÁRODOS. Ide o progressive/post-black metalovú partiu, ktorá sa tak isto chystá vydať debutový album pod menom „Catharsis“ už tento rok. Ich tvorba je veľmi inšpirovaná kapelami ako Agalloch, Katatonia a Alcest.

Support:
DOWN TO HELL je banda z Malaciek založená v roku 2006, hrajúca melodický/symfonický black metal. Ich hudba je postavená na kontrastoch jednak v speve (mužský scream/growl vs. ženský clean vocal) a tiež aj vo zvuku nástrojov alebo samotných textoch písaných formou príbehov.


FROZEN BLOOD je blackened death metalová kapela z Bratislavy existujúca už nejaký ten piatok. Kapela si po dlhých rokoch konečne našla plnohodnotnú zostavu, ktorá funguje a možno sa dočkáme aj debutového albumu ešte tento rok.

Miesto: British Rock Stars, Bratislava
Organizátor: Loud Farm Booking
Vstupné: 6€


streda, 1. novembra 2017

Rozhovor - Malokarpatan (1. 11. 2017)


Malokarpatan je slovenská kapela zložená zo skúsených hudobníkov a momentálne vydáva svoj druhý full album. Viac o kapele sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.


Zdravím od Nízkych Tatier do Karpát. Jak sa tam máte? Už vám nasnežilo? Či vy ešte víno oberáte?

Zdravím tiež do Tatier! V týchto našich malých kopcoch si toho snehu až tak veľa neužijeme, tak sa veru skôr venujeme tomu vínu, alebo hubárčeniu. Teda na obe je odborník skôr náš vokalista, ja robím rozhovory, kým on nakladá suchohríby do nálevu a seba do sýteho červeného. 

Výborne... zato, my už prezúvame gumy a chystáme lyže na Čertovicu.


Videl som, že ste posledne streamovali už nový album s názvom Nordkarpatenland. Prezraďte čosi viac, zákulisné pikošky a tak. Ako to ide s vašim allstars vydavateľom a ako sa cítite v black metalovej smotánke?

Haha, mal by si vidieť tie sparťanské podmienky, akým sme občas vystavení po finančnej alebo organizačnej stránke! Ale nie, samozrejme nesťažujeme sa, ozaj nás úprimne teší, že sa nám podarilo dostať sa aj trochu von do zahraničia, keďže na Slovensku to nie je často zvykom. Na albumoch si nijak veľké peniaze nezarobíme, keďže z nich dostávame iba zlomok, ale naše labely nám zaistili preplatenie štúdia, kresby na obal a pomerne rozsiahle promo, ktoré by sme si sami urobiť nedokázali (údajne to dotyčný pracovník posiela aj do mexického Playboya, fakt si nerobím srandu). Zákulisnou pikoškou bolo trebárs keď sme v Prahe nahrávali album a Tom z Cult of Fire priniesol nášmu spevákovi fľašu božkovského rumu pre... nazvime to inšpiráciu. To ho následne viedlo k upadnutiu do spánku pri počúvaní vlastných vokálnych stôp a spevy sme nakoniec museli prehrať v Bratislave s pomocou osvedčeného vína.


Treba uznať, že ste ozaj jedna z mála kapiel, ktorá posledne aj kdesi vycestovala a nehrá za cigánku v žemli v Plaveckých Vozokanoch. Čo myslíš, kde ste trafili tú správu strunu? Predpokladám, že texty to nebudú, slovenčine v zahraničí nerozumejú a hen nárečiu nedáva veľa šancí asi ani google translate.

Textom niekedy nerozumejú ani samotní Slováci, haha. Samozrejme to je normálne, ja mám tiež občas problém porozumieť niektorým východnejším nárečiam. Predpokladám, že to bude asi hudbou samotnou – napr. v Poľsku a (obzvlášť) Nemecku, kde máme dobré fanúšikovské zázemie, je stále obľúbený metal podľa staromódneho strihu. Slováci sú strašne fixovaní na veci ako brutal death a to sú dva ohromne rozdielne svety. Plus je tam teda asi aj určitý element exotiky – ľudia zo západu dnes radi objavujú staré nahrávky spoza niekdajšej Železnej opony – je to pre nich iný, zvláštny svet. Viacerí mi vraveli, že im pripomíname časy kapiel ako Kat, Root, Tormentor atď, čomu som veľmi rád. Je to v našich končinách tak trochu zaniknutá tradícia a paradoxne potom vznikajú projekty ako napr. švédsky Terminal od Tobiasa Lindqvista z Enforcer, kde hudobne vzdáva hold 80s metalu z vtedajších komunistických východných štátov a spieva srandovnou Google Translate slovinčinou.




Mimochodom keď sme pri tých textoch. Už prvý album som chválil, keďže slovenský folklór a jeho temnota sú mojím fetišom a každého ultrasatanistu posielam dochuja, keď sa mi sťažuje na málo temnoty v pohanstve. Do akej studnice ste chodili po texty?

Ono to asi bude tým, že mnoho kapiel na tie predkresťanské tradície nenazerá z tej temnejšej strany. Čo je samozrejme úplne v poriadku, pokiaľ ide o folk metal/pagan metal, horšie ak to robí kapela hudobne spadajúca skôr do black metalu. Súhlasím, že tej temnoty je tam neúrekom, keď sa človek zahrabe aspoň trochu hlbšie. Mňa osobne fascinuje archetyp Velesa – to je tradícia, na ktorej podľa mňa môže bohate stavať black metal zo slovanských krajín, podobne ako napr. v Škandinávii existujú kapely koncepčne stavajúce na predstaviteľoch chaosu a neporiadku v tamojšej mytológii. Textovo sme veľmi silno ovplyvnení Dobšinským, asi ešte viac ako by sa na letmý pohľad mohlo zdať. To je jednoducho niečo, s čím človek u nás vyrastal, ak mal ešte to šťastie byť z predinternetovej generácie, v jeho zozbieraných príbehoch je zvečnený duchovný život celého nášho národa a väčšinou sú to veci, ktoré prežili mimo pokresťančeného „bezpečného“ sveta. Popri tom ale hojne čerpám aj z rôznych menej známych legiend z celého Slovenska, ktoré buď cielene vyhľadávam, alebo si ich často aj pamätám z obdobia puberty, kedy som po podobných veciach vyslovene pátral. Zašiel som do miestnej knižnice, zahrabal sa do kníh s povesťami a starých čísel Historickej revue, no a ponachádzal som tam za tie roky veľa zaujímavých, polozabudnutých príbehov. Niekedy sú tie príbehy v textoch aj vyslovene fikcia, ale aj v týchto prípadoch to má vždy základy v už existujúcich legendách. Po formálnej stránke sú významnou inšpiráciou pre naše texty aj romantickí básnici z obdobia národného obrodenia, napríklad Ján Botto je na novom albume spomenutý aj priamo menom v texte.


S tým Velesom máš úplnú pravdu, keď človek zájde ešte hlbšie nachádza vo folklóre a Dobšinského textoch zdroje mýtov, ktoré sa pretransformovali do zľudovelých rozprávaní. Mimochodom so slovenským romantizmom už prišli aj chalani z Krajiny Hmly v skladbe „Plameň už tíchne“, počul si túto nahrávku?

Komplet nahrávku asi nie, skladbu samotnú je možné, že som započul – pamätám si iba, že som počul niečo od Krajiny Hmly, ale na titul si nespomeniem s úplnou istotou. Slovenská literárna tradícia z minulosti je podľa mňa dostatočne bohatá a dá sa z nej aj v black metale hojne čerpať. V zahraničí je zvykom u viacerých kapiel čerpať od národných básnikov a prozaikov, budem len rád ak sa to viac rozvinie aj u nás. Potešujúce v tomto bolo využitie Nevesty hôľ u Evil – to je vyslovene téma skvele zapadajúca do žánru. Ja osobne sa snažím skôr vytvoriť si takú vlastnú pokrivenú poetiku – samozrejme oproti slovenským klasikom z minulosti som v tomto len zanedbateľný amatér, ale často v textoch vykopávam zabudnuté archaické, nárečové a poetické výrazy, ktoré sa v ich časoch používali.



Ako si spomenul, na Slovensku bola vždy viac v „kurze“ death metalová scéna a black metal bol akosi v úzadí, teda minimálne sme nemali žiadny „kultový“ alebo „vývozný“ artikel ako majú bratia Češi v podobe Master´s Hammer alebo posledných rokov Inferno. Máš nejakú ideu, prečo je to tak alebo je to len dielom náhody?

Veľakrát som sa nad tým zamýšľal, ale pravdupovediac žiadne logické vysvetlenie mi nenapadá. Žeby Slovákom chýbal zmysel pre duchovno, ktoré je v black metale tak dôležité pre navodenie správnej atmosféry? To sa mi nezdá, lebo naša vlastná kultúra je v tomto smere veľmi bohatá. Jedna z vecí, ktorú na Slovákoch pozorujem (a tu musím upozorniť, že ide len o zovšeobecnenie, viem, že existujú aj výnimky a niekoľko svojských jedincov rozhodených po republike) je, že lipnú na nových, moderných veciach, naleštenej produkcii, hudobníckych výkonoch a pod. To sú všetko veci, ktoré black metal skôr neguje. Dnes je v móde retro – nie každý si uvedomuje, že už druhá vlna black metalu, z ktorej dnes vychádza väčšina kapiel, bola v podstate jedným z prvých "retro" hnutí v metale (popri kapelách ako Saint Vitus, Pentagram, Trouble, ktoré v 80. rokoch udržiavali nažive sabbathovský štýl z predošlej dekády). Nóri k tomu samozrejme pridali obrovskú mieru vlastnej invencie, ale všetky tie zásadné albumy čerpali z odkazu Bathory, Celtic Frost a ďalších – vrátane zašpinenej produkcie. Neviem či to u nás nie je taký zvláštny komplex z komunistickej minulosti – že sa nám všetko zastaralé asociuje s akousi trápnosťou a ženieme sa naopak po všetkom modernom. Lebo keď si všimneš krajiny, odkiaľ dnes prúdi najviac old school zameraných nahrávok, je to väčšinou Škandinávia, USA a pod. - teda miesta, kde sa im minulosť nespája s ničím negatívnym. Každopádne, v prvej polovici 90. rokov u nás ten death metal mal podľa mňa veľmi slušnú úroveň a niektoré nahrávky z tej doby sám považujem za kultové a dôležité. Potom neskôr prišla móda amerického brutal deathu, ktorý osobne z duše nemám rád a tento trend tu akosi ostal zakonzervovaný na večné časy. To je niečo ako s Rytmusom – aj u toho už aspoň desať rokov čakám, že konečne odíde na predčasnú penziu, ale stále tu ostáva.


Je celkom známe, že Malokarpaťan nie je vaša prvá a ani jediná kapela. Spevák má Temnohor, vy zas Remmirath a bubeník Miro je známy z pôsobenia v Hromovlade a súčasný bubeník Algoru. Ako sa teda dala dokopy takáto zostava vlastne a čo vás spojilo pod názvom Malých Karpát?

Musím len poupraviť do západného dialektu – Malokarpatan je zásadne s T, lebo mäkčene náš spevák nepozná. Ono to pôvodne vzniklo ako môj sólový projekt, ale keďže ma nebaví egoisticky robiť všetko len sám, tak sme sa postupom času prirodzene rozrástli – najprv do trojice počas nahrávania debutu, neskôr do terajšej pätice kvôli živým vystúpeniam. Všetkých v kapele poznám jedno až dve desaťročia, takže to išlo všetko dosť jednoducho. Akurát teda Miro býva v inom meste, ale tá hodinová vzdialenosť nie je nič neprekonateľné. Všetci počúvame pomerne široký okruh hudby, ale zhodneme sa na pár klasických kapelách z metalovej histórie a to nás drží pokope. V mojom prípade to bola určitá psychoterapia po Remmirath, kde sme robili o niečo komplikovanejšiu a modernejšie koncipovanú hudbu. Stále som maximálne spokojný s druhým albumom, ale z debutu mám dnes skôr rozpačité pocity. Vždy som miloval klasický metal z 80. rokov a vekom to vo mne tak nejak prirodzene silnelo, až som dostal silné nutkanie konečne nahrať skladby, ktoré sa objavili na prvom albume Malokarpatan. Niektoré z nich som napísal ešte ako 15-16 ročný fagan a mimo zopár nekvalitných demonahrávok, ktoré sme pred rokmi šírili len medzi kamarátmi sa z nich nič nedostalo von. Trocha som to celé koncepčne prekopal a keďže som mal od detstva silný vzťah k slovenským tradíciam, napadlo mi to spojiť dokopy. To, kam sme sa hudobne aj textovo dopracovali vznikalo tak nejak prirodzene za pochodu, bez prílišného plánovania.



Čo sa týka koncertovania na Slovensku a v zahraničí, ako vidíš rozdiely v tomto aspekte metalovej hudby? Kde sa najbližšie plánujete ukázať?

Na západe je to najmä o tom, že ľudia viac zarábajú a teda sú schopní pokúpiť viac nosičov, tričiek, atď. Prístup organizátorov sa zvykne líšiť od krajiny a často aj od jednotlivcov. Najlepšie skúsenosti máme určite s Nemcami, tí sú vždy spoľahliví, precízni a majú k tebe priateľský prístup, aj keď si menšia kapela. Veľmi osobité je Poľsko, kde si takpovediac musíš získať úctu od miestnych – buď ťa príjmu a sú k tebe maximálne priateľskí, alebo im nesadneš a opovrhujú tebou. My máme šťastie, že sme tam obľúbení, takže s nimi máme prevažne skvelé skúsenosti. Vyzerá to tam trocha ako v 80. rokoch – ľudia bežne vonku rozbíjajú veci, dajú si po hube a zároveň sú až fanaticky zapálení do metalu. Blbé ponuky ale môžeš dostať kľudne aj zo zahraničia od festivalov so zvučným menom. Pokiaľ nie si vyslovene známa a populárna kapela, vždy sa nájdu organizátori, ktorí chcú zneužiť tvoje postavenie a donútiť ťa hrať bez patričného preplatenia základných výdavkov. Najbližšie máme budúci rok v pláne Slovinsko, miniturné po východnom pobreží USA a Kanady, Fínsko, Nórsko (to prezrádzam trochu predčasne) a ak na to spoluhráčom ostane dostatok voľna, tak možno ešte Holandsko a Belgicko. Väčšinou sa ale kvôli rôznym organizačným problémom zvykne menšia časť tých naplánovaných koncertov zrušiť, takže niečo z toho môže pokojne odpadnúť a trebárs sa nahradiť inými destináciami.


Mimochodom až teraz ma napadlo keď počúvam album Strižie dni... Keď sme sa bavili o tej mytológii ukrytej v starý rozprávkach spomenul som si na teóriu, že Popolvár, najväčší na svete, šarkanobijca a bohatier je práve pravdepodobne ukrytá a zľudovelá forma mytologického konceptu „zabitia draka“, čo sa interpretuje ako spútanie síl chaosu.

Veľmi pravdepodobné, je to koniec koncov téma ďaleko presahujúca slovenský/slovanský svet... V kresťanskom kontexte je samozrejme najznámejšia verzia boja Sv. Juraja s drakom, ale predobrazy sú už minimálne v starom Grécku (Zeus vs. Tyfón), Egypte (Ra vs. Apofis) a Babylone (Marduk vs. Tiamat). V našich textoch sa zameriavame prevažne na chaotické sily, Popolvár bol v tomto prípade svojskou výnimkou. Ten motív zabíjania draka tam ani nie je veľmi podstatný, skôr som chcel urobiť skladbu trochu apelujúcu na chýbajúce národné sebavedomie u Slovákov. Nechcel som to ale robiť gýčovým alebo prvoplánovým spôsobom, tak je to podané skôr poetickejšie a náznakovo.

Myslím, že tu by sme si vedeli nahrávať odpoveďami na ďalší samostatný rozhovor. Mimochodom čítal si Dúmezila a jeho teóriu o trojfunkčnej ideológii v indoeurópskej spoločnosti?

Počul som zbežne o jeho diele, ale akosi som sa k nemu doteraz nedostal, takže ti vlastne touto cestou ďakujem za tip na čítanie. Nie je to celkom z rovnakého súdka, ale za mojich študentských rokov sme sa u nás trocha prehrabávali vo Vladimírovi Proppovi a jeho analýze opakujúcich sa motívov/archetypov v ruských rozprávkach, to bola téma, ktorá ma veľmi fascinovala. V rozprávkach je ukrytá hlboká studnica predkresťanského duchovna z nášho územia, bohatšia než písomné alebo archeologické nálezy v tomto smere. Preto aj majú tak široký priestor v našich textoch.


Teraz prejdeme trošku k vášmu regiónu. Keď sa ťa opýtam na nejaké obľúbené miesto v okolí, čo by si mi odporučil?

Ja mám obľúbené miesta pomerne nenáročné – dunajské lužné lesy kúsok od môjho bydliska a potom Karpaty, ktoré sú prakticky kúsok za centrom mesta. Tých zopár tradičných bratislavských atrakcií je už dostatočne otrepaných, takže z opomenutých zaujímavostí by som spomenul snáď len katakomby pod Dómom Sv. Martina, zo širšieho okolia trebárs Červený Kameň, Biely Kameň, Pajštún, jaskyňu Driny. Pre najcharakteristickejší zážitok z malokarpatského regiónu ale treba určiť skúsiť Malokarpatskú vínnu cestu.


Nad tou cestou sme už niekedy uvažovali. Vieš mi odporučiť aj nejaký dobrý vínny kúsok ako nepičovi vína? Ja osobne viac holdujem pivu...

Osobne mám žalúdok lepšie stavaný na pivo, takže som sa pre istotu opýtal Temnohora sťaby odborníka. Najprv poznamenal, že najlepšie víno je červené a biele… Neskôr po menšom naliehaní upresnil na: „dobré vína sú od: Repa, Skovajsa, Mrva & Stanko, Hacaj“. Viac sa mi od neho zistiť nepodarilo.


Národné povedomie, lokálpatriotizmus, mytológia, folklór a nárečia to sú všetko témy ktoré sa istým spôsobom pretínajú. Čo si myslíš o súčasnej situácii, kedy sa mnoho ľudí pohybuje na tenkom ľade buď prihlúpleho šovinizmu, ale aj honu na čarodejnice a kope sa do všetkého tradičného?

Je to syndróm doby, v našej tvorbe sa svojím spôsobom staviame proti obom tebou načrtnutým trendom. Nijak sa nehanbíme za svoj pôvod, ale ani sa nesnažíme slovenskú kultúru prezentovať v nejakom nereálnom, zidealizovanom svetle. S plnou hrdosťou sa v textovom koncepte odvolávame k dobe slovenského romantizmu z 19. storočia, zároveň však ukazujeme aj temné stránky – alkoholizmus, biedu, násilie. Myslím, že by sa Slováci mali naučiť akceptovať svoju podstatu v plnej šírke a nemať zo seba komplexy. Sme akí sme, iné národy tiež zďaleka nie sú dokonalé a vedia s tým žiť. Už to, že sme tu na tomto území za tie dlhé roky dokázali prežiť v často neľahkých podmienkach a nikam sme nevymizli je úctyhodné.


Myslím, že pomaly sa blížime na koniec rozhovoru. Ďakujem ti za tvoj čas a odpovede, posledné slová sú vaše.

Vďaka aj tebe! Nemám žiadny špeciálny odkaz, snáď len pozdravujem tých miestnych, ktorí pochopili o čom naša tvorba je. Sme kapela, ktorú napriek slovenským textom paradoxne viac ľudí počúva vonku, než doma, ale o to viac si osobne vážim tých pár svojských jedincov, ktorým sme tu doma sadli do vkusu. Vidíme sa o pár dní v Bystrici!





utorok, 24. októbra 2017

Noc Besov XII. - Nordkarpatenland (4.11. 2017 - Banská Bystrica)


4. novembra sa v Banskej Bystrici opäť chystá jediný pohanský hudobný minifestival Noc Besov. Už 7 rokov tradície prinesie pod svojim názvom znova niekoľko zaujímavých a kvalitných kapiel. Ako vždy akci sa bude konať v Rock klube Tartaros a dátum nie je len tak náhodný. V tomto období boli staré zvyky predkresťanských Európanov venované dušiam mŕtvych. Nie nadarmo sa sviatok „Dušičiek“ odohráva v tomto období. My ho budeme sláviť v starom pohanskom duchu, nie len hudobným programom. A kto sa na akcii predstaví?

Všetky kapely pochádzajú z domácej pôdy alebo od našich susedov a preto začneme zahraničnou účasťou. Medzi stálicu pagan/folk metalovej scény patria s istotou moravskí Žrec, ktorí nedávno vydali svoje nové EP „Klíč k pokladum“. Samozrejme sa nezabudne na ich prvý počin „Žertva“, ktorý budúci rok oslávi 10 rokov od vydania.

Ďalšia kapela zo západu bude rakúska black metalová formácia Nocturne založená v roku 2006, ktorá momentálne vydáva svoj druhý dlhohrajúci album s názvom „The Burning Silence“ pod dobre známym rakúskym vydavateľstvom Talheim Records. Kapela sa vo svojej tematike venuje okultizmu a pohanstvu.

Tretím hosťom budú mladí Poliaci Varmia. Tí sa postupne začínajú etablovať v poľskej pohanskej metalovej scéne s ich zaujímavou progresívnou kombináciou folk/black metalu. Tento rok im vyšiel debutový album „Z mar twych“.

Nasledujú domáce kapely a medzi nimi nebude chýbať už notoricky známa záležitosť Algor s ich atmosferickým black metalom a vynikajúcim posledným albumom „Hierofánia“, ktorý bol venovaný osobe veľkého rumunského religionistu Mircea Eliade. Čo majú spoločné Algor a nasledujúca kapela, ktorá uzatvára line up? – Bubeníka. Miroslav bubnuje aj v momentálne veľmi úspešnej slovenskej kapele Malokarpaťan, ktorá veľmi priamočiarym a svojským štýlom pretavuje temný slovenský folklór a nárečia do odlschoolového ducha raných black metalových vôd. Po albume „Stridžie dni“ prichádza tento rok novinka „Nordkarpatenland“, ktorej vydaniu bude venovaná táto Noc Besov!

Miesto konania: Rock klub Tartaros, Námestie SNP 5 (vchod od Hotela Arcade), Banská Bystrica
Dátum: 4.11. 2017, začiatok 19:00

Vstupné: Lístky v predpredaji dostupné priamo v klube, alebo cez email: thunderarbooking@gmail.com – cena 10€
Cena lístka na mieste 13€


Prídite si s nami uctiť predkov a pokračovať v pohanskej hudobnej tradícii!